Zuzana Klučárová

Zuzana Klučárová

Od prvej strany mi štebotanie hlavnej hrdinky pripomínalo seriál pre ženy a o ženách – doplňte si akýkoľvek vám napadne, len nech je o mužoch, vzťahoch, oblečení a nekonečných vnútorných monológoch. Toľko intenzívnych emócií, koľko zažije Marian počas jednej hodiny, by slabšiu povahu zničilo už za desať minút.

Niežeby boli všetky Murakamiho knihy rovnaké, ale jeho hrdinovia vždy ocenia dobré čítanie, kvalitné jedlo, príjemnú hudbu a obohacujúcu spoločnosť. Ak je vám podobný životný štýl sympatický, ste na správnej adrese.

Kniha o prešibaných dvojčatách je určená čitateľom od deväť rokov. Pri jej čítaní som sa však neraz zamyslela, či by som ju svojmu hypotetickému dieťaťu dala do ruky. Je totiž plná pretvarovania sa, posmievania, klamania a navyše je tam prasa, jašterica a larva v jednej osobe.

Vo Fukudovej knihe sa lovci živia ľudským mäsom. Skupina mladých ľudí pred nimi uteká a vydáva sa tak na cestu hľadania zasľúbenej zeme. Počas bojov s lovcami a dlhých krvilačných nocí je ťažké nestratiť nádej, že ešte niekde na Zemi žijú ľudia a keď ich nájdu, budú už navždy v bezpečí.

V knihe Deti chovateľov slonov síce nestretnete naozajstné slony ako ich poznáte zo ZOO a dokumentov o Afrike, ale aj bez slonov to bude poriadny cirkus. Hneď v úvode sa na vás zosypú otázky ako: čo je šťastie, aký je zmysel života alebo čo znamená byť skutočne slobodný?

Jamie Kellyová nám hneď na začiatku zakáže jej denník prečítať. Všetkým, ktorý jej zákaz porušia, sa vyhráža použitím laserového, ľadového, smradľavého alebo bíglovského pohľadu. Pri tom bíglovskom jej z očí vyskočí pes a uhryzne vás. Pred čítaním si teda skontrolujte, či máte v zásobe dostatok odvahy, alebo minimálne jednu šťastnú náhodu, ktorá vám zaručí, že Jamie nikdy naživo nestretnete.

Plukovníkovi už nikto nenapíše, ale stále máme možnosť pochopiť jeho posolstvo. Oplatí sa žiť podľa jeho hesla: Kto vydží, ten sa napokon, skôr či neskôr, dočká?

Dômyselný príbeh, nápadité spracovanie, úprimný a precítený text, neuveriteľný humor, mnohotvárny román, literárny skvost – takýmito prívlastkami častovali kritici knihu Marie Sempleovej. Pridajte k tomu hravú obálku neurčitej farby. Odolali by ste?

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kúzelný svet, ktorý vyzeral na prvý pohľad úplne rovnako ako ten náš. Žili tam rovnakí ľudia, ráno pili rovnakú kávu a svetlo im v noci dávali rovnaké žiarovky. Ale predsa bol tento svet iný.

November. Mesiac mrazov a ostrého vetra, kedy sa nám vzdušné rybičky zahryzujú do líc a pod nechty, zabudnutých dáždnikov, práve keď prší. A preto, že za oknami je chladno, uponáhľane a sychravo, je čas na nežnosť. Sadnúť si s dekou, horúcim čajom a miskou orieškov do toho najpohodlnejšieho kresla a vziať si do ruky tabletkovo ružovú knihu.

Strana 6 z 7