Monsieur Poirot nemusí nikam chodiť a nemusí nič vidieť, on totiž dokáže prípad rozlúsknuť tak, že sa ani nemusí pohnúť z kresla. Bude to platiť aj v prípade, v ktorom obetí pribúda a stopa po páchateľovi je stále nejasná?

Ak by mal sudca Scott Sampson zvážiť svoju situáciu, musel by sa otvorene priznať, že sa má priam čertovsky dobre – dve zdravé deti, milovaná manželka a hoci náročné, no výnosné zamestnanie.

Niekedy vnímame históriu len ako súbor udalostí, množstvo bitiek, rokov, politických rozhodnutí. Defilujú pred nami samí významní ľudia, o ktorých dokopy nič nevieme. Niekoho môže história nudiť, niekto nepozná lepšiu a vzrušujúcejšiu zábavu. Niekomu je ukradnutá, niekto sa z nej snaží poučiť a iných môže inšpirovať.

Fungovanie demokracie je založené na dôslednej deľbe moci. Ak čokoľvek zlyhá, pomôcť môže posledná inštancia – súd. Jeho nestrannosť a nezaujatosť má byť garantom udržania spoločnosti v medziach, ktoré je fungujúca demokracia schopná uniesť.

Paraván je niekoľkodielová zástena, ktorej hlavnou funkciou je oddeľovať priestor a ukryť pred zrakom zvedavcov to, čo má zostať skryté. To vie, hádam, každý. Zároveň je kdesi v nás skrytá túžba nakuknúť a odhaliť, čo paraván ukrýva.

Nie je správne generalizovať, no zdá sa, že väčšina dnešných detí potrebuje na to, aby sa zabavila, hlavne elektronické hračky. Napriek tomu sa na sídlisku pravidelne objavujú väčšie i menšie plochy poznačené detskou tvorivosťou. Nepotrebujú na to takmer nič. Postačí im krieda a kus asfaltového chodníka.

Zdravá súrodenecká rivalita nie je nič nezvyčajné. Potreba dokázať si, že ste o niečo lepší, upútať pozornosť rodičov, priateľov, okolia. Ak však prerastie do niečoho hlbšieho, alebo sa stávate posadnutým, či sa bezhlavo ženiete za vaším cieľom, niečo nie je v poriadku.

Novinové titulky. Veľké, silné, úderné. Často sa prehnane snažia šokovať, zaujať za každú cenu a pritom môžu čitateľa hladného po informáciách vyslovene zavádzať. Poznáme to všetci, ktorí sme aspoň raz naleteli. Krvavý január – koľko ich ešte zomrie? To je titulok, ktorý do spomínanej skupiny určite nepatrí. Je to totiž titulok, ktorým všetko začína.

Sedieť pri rieke a ticho načúvať jej toku. Sedieť pri rieke a pozorovať jej miestami pokojnú, miestami dravú hladinu. Sedieť pri rieke a túžiť po splynutí s tečúcou vodou, zžiť sa s ňou a spoznať jej tajomstvá.

Ariadne Oliverová, známa autorka detektívok, sa počas návštevy priateľky nedobrovoľne ocitá v horúčkovitých prípravách večierka pre deti. Ženy – prevažne matky a učiteľky - pripravujú pre svoje deti dekorácie, občerstvenie a rôzne hry, aby večierok pri príležitosti Halloweenu bol pre ich potomkov nezabudnuteľný. Ani netušia, do akej miery sa ich želania vyplnia.