Zuzana Vrecková

Zuzana Vrecková

Napriek tomu, že kniha je venovaná ženám, ktoré sú diplomaticky označované ako ženy v určitom veku (teda v tom pokročilejšom), je vhodná pre každú dámu či slečnu, ktorá túži byť príťažlivá, očarujúca, dobre oblečená a jednoducho navždy šik!

Každý jeden z nás sa snaží prežiť šťastný život. Čítame návody, hľadáme rady, a to šťastíčko je stále ako motýľ, ktorý nám neprestajne uniká. A síce univerzálnu radu „žijeme len raz, práve tu a práve teraz“ si všetci svorne pospevujeme, len málokto z nás sa ňou riadi.

Zatiaľ čo muži sa vyznačujú rozhodnosťou a akčnosťou, ženy sú zväčša trpezlivé a skromné. A tak, ako vedia roky čakať na svojho princa, čakajú i na kariérny postup. Táto kniha vás prebudí zo zimného spánku, dámy, pretože byť usilovnou, nestačí!

Na svete sú len dva typy ľudí. Tí normálni a potom tí trafení. Ak si myslíte, že patríte do druhej kategórie, bude sa vám táto kniha veľmi páčiť! Je totiž plná ABSURDNÉHO humoru. Akého? Takého, kde hlavná postava súloží so psom a potom to chce ukončiť, tak, že sa natrie hydinovou paštétou, aby ju zjedol.

Autor tejto knihy neje. Teda je, ale asi tak často, ako väčšina ľudí pije alkohol – príležitostne. Že nemožné? Naopak, viac ako možné.

Čo sa stane, keď sa odrazu vráti muž, ktorý odišiel z vášho života?

Zastrelil si ju. Nerozumieš? Chytil si zbraň a strelil si jej guľku medzi oči. Rovno medzi oči. Vraj si nechcel, no ona vedela, že mieriš presne. Teraz leží na zemi a kričí. Strašne kričí. Je celá krvavá a bolí ju to. Čo si to urobil? Čo si to urobil? A hlavne, prečo si to urobil? Veď ťa iba milovala.

Medzi súčasnými knihami a tými, ktoré boli napísané pred šesťdesiatimi rokmi, je rozdiel. Musí byť. Preto ak už nemáte náladu na jeden typ scenára a plytké myšlienky, Marianela vás prinúti pouvažovať nad tým, aká dôležitá je vonkajšia krása a či sa dá umrieť kvôli láske...

Milostný trojuholník v tejto dobe nie je nič, s čím by sme sa už nestretli, či už na vlastnej koži, alebo od kamarátkinej kamarátky. No trojuholník, v ktorom bojujú dvaja ,kohúti´ o jednu ženu, prerozprávaný ústami muža, už taká nudná klasika nie je. Bojovali ako inak – päsťami.

Hneď v úvode prebehnete očami autorovo venovanie, ale tomu nerozumiete. Útla knižka je venovaná čajke, ktorá žije v každom z nás. Hm, vo mne žiadna čajka predsa nežije. No s pribúdajúcimi stranami som pochopila, že kniha bude nadčasová a nejde o prímorského vtáčika. Ide o čajku ako symbol. Symbol nezávislosti.

Strana 2 z 7