„Nikdy som nemal rád jazz, pretože jazz nič nerieši. Až jedného večera som v portlandskom divadle Bagdad uvidel hrať muža na saxofóne. Stál som tam pätnásť minút a on celú tú dobu hral so zatvorenými očami. Vtedy som si jazz obľúbil. Občas musíte najskôr pozorovať lásku iných k niečomu, aby ste si to mohli zamilovať. Je to ako keby vám ukazovali cestu. Nemal som rád Boha, lebo Boh nič neriešil. Ale to bolo predtým, ako sa stalo toto.“

Zverejnené v Filozofia