nedeľa, 06 október 2019 06:51

Helma hrôzy

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Bojíme sa nepoznaného. Je to prirodzené. Báť by sme sa však mali aj seba, toho, čo na seba prezradíme ľuďom, ktorých možno ani nepoznáme. Toho, čo o nás vypovedajú sociálne siete...

Starý mýtus o Minotaurovi a labyrinte je všeobecne známy. Ak náhodou nie, v skratke: ide o krvilačného netvora z gréckej mytológie s ľudským telom a býčou hlavou, ktorý bol uväznený v labyrinte a ktorý si vyžadoval ľudské obete. Za pomoci bohyne Afrodity a malej ľsti ho porazil syn aténskeho kráľa Théseus.

Práve tento príbeh sa v edícii Mýty, ktorú vydáva Slovart, rozhodol spracovať ruský autor Viktor Pelevin. Viaceré jeho diela vyšli preložené do slovenčiny a je považovaný za jedného z najvýznamnejších a najvýraznejších súčasných ruských spisovateľov. Je držiteľom viacerých literárnych cien. A okrem toho, mýty sú zaujímavé už vo svojej podstate.

Nové spracovanie starého mýtu.

Každý zo spisovateľov, ktorý napísal niečo, čo bolo zaradené do spomínanej edície, sa k tomu „svojmu“ mýtu postavil po svojom. Inak, originálne. Tak urobil aj Viktor Pelevin v diele Helma hrôzy, ktorá je spracovaním mýtu o Tezeovi a Minotaurovi.

„Ariadna: Postavím labyrint, v ktorom sa môžem stratiť s tým, kto ma bude chcieť nájsť – kto to povedal a o čom?“

Čo iné sú sociálne siete, ak nie určitým druhom labyrintu, v ktorom sa dá veľmi ľahko stratiť a v prenesenom význame aj prísť o život? Také ľahké je stratiť sa v nich, a také ťažké je nájsť cestu von. Práve na tom postavil Pelevin hlavnú myšlienku knihy, keď svojich aktérov umiestnil nie do fyzického labyrintu, ale do siete, v ktorej sa zamotávajú o to viac, o čo viac sa z nej snažia vymotať.

Čo iné sú sociálne siete, ak nie určitým druhom labyrintu, v ktorom sa dá veľmi ľahko stratiť?

Každý z nich je sám v malej miestnosti. Ich zariadenie je takmer totožné. Nevedia, ako sa tam dostali. Okrem základného vybavenia je v každej izbe/cele (?) počítač. Komunikácia cez neho je veľmi úzko ohraničená, jediné, čo môžu, je zapojiť sa do četu, v ktorom prvú vetu vlákna napísala Ariadna. No nekomunikujú spolu pod svojimi skutočnými menami. Ktosi im pridelil identitu, vo virtuálnom svete nemennú...

Každý pokus prezradiť o sebe niečo súkromné, niečo, čo by ich mohlo identifikovať, je ľahko zarazený kýmsi, kto celú komunikáciu sleduje a zasahuje do nej. Všetky reálie sú nahradené písmenami XXX. Volám sa XXX a pracujem v XXX. Kým sú v skutočnosti? Kto to celé riadi? Čo vlastne vidia a počujú, keď sa im otvoria dvere, ktoré však neumožňujú vyjsť z daného sveta?

„Preto tam v skutočnosti nijaká interaktívnosť nie je – je len zdanlivá. Alebo, povedzme to takto, je prípustná v tom úzkom priestore, v ktorom voľba nezmení podstatu veci. Hlavný problém spočíva v tom, ako sa zbaviť slobody voľby, tvrdo doviesť hráča k potrebnému rozhodnutiu a pritom v ňom zachovať dojem, že jeho voľba bol slobodná. Vedecky sa to volá nútená orientácia.“

Na pochopenie debaty niekoľkých neznámych ľudí, ktorí nemôžu prezradiť svoju skutočnú identitu, pretože im v tom bráni technológia, sa vám zíde aspoň základná znalosť nielen filozofie, ale aj logiky. Veľmi rýchlo sa dá v tom labyrinte slov stratiť. Identita jednotlivcov o nich čosi prezrádza, nie je však celkom ľahké identifikovať čo.

Edíciu Mýty od Slovartu, ktorá k dnešnému dňu (máj 2019) obsahuje deväť kníh, vrelo odporúčam. Staré príbehy podané novým a zaujímavým spôsobom majú v sebe nevšedné čaro. Nie sú celkom jednoduché na pochopenie, myslíme, píšeme a rozprávame dnes inak ako v dobách, keď pôvodné mýty vznikali, je v nich však kus našej histórie. A bez nej by sme neboli ani my.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Viktor Pelevin
  • Národnosť: ruská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 216
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2005
  • Žáner: filozofia
  • ISBN: 8080850461
Čítané 25 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.