nedeľa, 17 február 2019 10:06

Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

U Stephena Kinga je to obľúbený kúsok: hlavným hrdinom je spisovateľ, ktorý sa ale domáha väčších práv, ako má vo forme vymyslenej fiktívnej postavy. Pavel Vilikovský sa pohral s podobným námetom, aj keď inak, samozrejme. Nie hororovo.

Hovorí sa, že keď Pavel Vilikovský napíše knihu, automaticky sa dostane do desiatky najlepších slovenských próz v rámci súťaže Anasoft litera. V tej desiatke mal už šesť diel, dvakrát sa dokonca stal laureátom súťaže. To však len dokazuje kvalitu jeho písania.

Ivan, ako myšlienkový produkt autora, získava vlastnú životnosť.

Jeho počin z roku 2017 má názov Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa. Zaujímavý je už na prvý pohľad – každá kapitola začína frázou „Koho by to zaujímalo“ a končí obdobnou „Ale koho by to zaujímalo“. Prvá sa v texte nachádza 59 krát, druhá 56. Počítala som to dvakrát, tak snáď som sa nepomýlila. A takéto konštatovanie je skutočne zaujímavé, často aj úsmevné.

Muž Ivan má ženu Andreu a syna Patrika a ešte jednu ženu. Neoficiálnu. Magistru Okálovú. Nie je do nej zaľúbený, ani milenka to nie je, zatiaľ medzi nimi k fyzickému kontaktu nedošlo, no ona sa mu myslí. Svrbí ho. Práve takto to Vilikovský vyjadruje. Ľudia sú len myslení, práve teraz a práve takýto – zvláštne, pôvabné formulácie.

„Keď si Ivan myslený Ivanom vraví, že vie o Andrei všetko, hovorí tým iba toľko, že o Andrei myslenej Ivanom vie všetko, čo mu treba. Už si ju situoval, našiel jej vo svojom svete pevné, stále miesto a nerád by s ňou hýbal. Zakonzervoval ju. Andrea je jednoducho myšlienková zaváranina.“

Ona sa mu myslí. Svrbí ho.

Istým spôsobom je to vlastne banálny príbeh s banálnou zápletkou, muž, žena a ďalšia žena. Do toho možno nemanželský syn splodený ešte so študentskou láskou, nikdy nepriznaný, nepoznaný. Avšak to podanie! A spracovanie! Odťažito, zaujímavo, netradične, ironicky. Navyše – je to metafyzické filozofovanie.

Ivan totiž postupne, ako myšlienkový produkt autora, získava vlastnú životnosť. Pustí sa s ním do debaty a sám začne písať. Chce to autorovi vrátiť, v zmysle „keď ty píšeš o mne, uvidíme, či sa tebe bude páčiť, keď budem ja písať o tebe“. Aby toho nebolo málo, nielen Ivan vymyslený autorom ožije, ale v podstate ožije aj autor, ktorý vlastne tiež nie je skutočný. Jediným skutočným človekom v celom texte je totiž ten obyčajný človek, ktorý sa na autora mení, keď si sadne k písaciemu stolu. Inak je to štandardný chlap, ktorý ako jediný zaberá miesto vo dverách kaviarne...

„Koho by to zaujímalo: príbeh je rozprávka pre dospelých. Tvárime sa a možno i veríme, že k nám nečakane odkiaľsi pribehol – kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu je tu hotový, kompletný, od behu azda ešte trochu zadychčaný, ale už vychystaný na verejné vystúpenie.“

Krásny text a premyslená hra s čitateľom.

Zaujímavou postavou či postavami sú vojvodkyňa a strojvodkyňa. V texte sa dlho objavujú len zriedka, tak raz za 10 strán má jedna z nich komentár na konci kapitolky. Obvykle jednovetný, zarážajúci. Tak trochu ožijú až v poslednej štvrtine knihy a čitateľ ich až vtedy objaví a pochopí.

Vo Vilikovského prípade ide opäť o krásny text a premyslenú hru s čitateľom. Tých, ktorí jeho tvorbu poznajú, to absolútne neprekvapí. Noví čitatelia si možno musia najskôr zvyknúť na spôsob jeho písania, no som presvedčená, že im to pôjde rýchlo. Text samotný v sebe ukrýva hĺbku, zamyslenie sa nad realitou a skutočnosťou. Lebo čo ak je to, čo my vidíme a vnímame, z iného uhla pohľadu možno iba predstavou niekoho iného?

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Pavel Vilikovský
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 184
  • Dátum vydania: streda, 05 apríl 2017
  • Žáner: filozofia
  • ISBN: 9788055627687
Čítané 117 krát
Viac z tejto kategórie: « Umenie sebapoznania

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.