štvrtok, 31 október 2013 05:53

Eseje

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Prenesme sa do čias renesancie. Skúsme nielen čítať, ale začať renesančne myslieť. Zamýšľať sa, spoznávať, učiť sa. Ako? Jednoducho. Eseje !

21. storočie je známe svojim uponáhľaným charakterom, modernizáciou, progresom. Niekedy si však tieto aspekty ovplyvňujúce náš život žiadajú povedať rázne stop". Zastaviť nachvíľu stereotyp modernej doby a obhliadnuť sa späť.

Eseje od Michela de Montaigna sú perfektnou alternatívou. Vďaka ním sa nám predostiera život znovuzrodenia (renesancie) a my ako súčasníci dnešnej doby máme možnosť porovnávať. Život, názory, zmýšľanie vtedajších ľudí, ale hlavne zmýšľanie samotného autora. Kniha nie je strhujúcim románom ani akčnou kriminálkou. Eseje sú biografickou cestou životom autora.

Cieľom Michaela de Montaigna je odhaliť samého seba, lebo - ako vraví - zajtra už môže byť iný. Ukazuje nám, aký v skutočnosti je prostredníctvom úvah, ktoré rozvíja, a to po rôznych stránkach. Po tej učenej, osvietenej, no hlavne tej ľudskej, ktorá je už vo svojej podstate nedokonalá. Jeho cieľom je podať autentický obraz o sebe. Nad mnohé sa vie povzniesť, no myšlienka, že by ho zle pochopili, ho trápi.

„Rád by som sa vrátil hoci do záhrobia a opravil toho, kto by ma robil iným, aký som, keby mi aj hneď pridával na cti.“

Sám autor použil Cicerov výrok : „Treba vedieť nielen to, čo kto hovorí, ale aj čo si kto myslí, ba aj prečo si to myslí.“ Týmto nám sám autor predostiera návod, ako čítať jeho knihu. Nestačí nám len prečítať si jeho dielo, je nutné vnímať ho, rozmýšľať nad ním, pochopiť ho, ba dokonca aj študovať. Nehľadá v živote iný liek na ľudské rany ako je sebapoznanie.

Eseje sú typické Montaignovským štýlom pokojnej myšlienky aj v najhorších dobách, umenie nadhodiť najvážnejší problém, akoby išlo o nevinnú odvahu. Zamýšľa sa okrem iného aj nad človekom. Nie nad jeho správaním, pudom, rozumom či citom, ale nad jeho osobnosťou. Odsudzuje nevedomosť, tyraniu, krutú smrť, no hlavne hlúposť a neuvedomelosť ľudí, čo krásne reflektuje aj vlastnými úvahami.

„Inak nič ma toľko nehnevá na hlúposti ako to, že často sa páči väčšmi, ako sa môže páčiť rozum.“

Hlúposť zavrhuje a bojuje proti nej množstvom citácií a taktiež parafrázami. Tie nám jasne naznačujú, že autor nepatrí k nevzdelancom. Často čítame Ovídiove myšlienky, bojujeme s Platónom či si lámeme hlavu nad Vergíliom.

Čitateľ musí byť naozaj dobrý plavec, aby ho hĺbka a váha učenosti nestiahla dolu a neutopila. Keďže Michel de Montaigne je sám vzdelancom, nepriamo sa ním stávame aj my, práve vďaka jeho knihe a reflexiám. Autor je vzdelancom renesancie, zatiaľ čo my staviame možno práve na jeho renesančných základoch vzdelanosť modernej doby. Čítanie Esejí istotne nepatrí k najľahšej alternatíve, no ako cesta učenia a poznania je tou správnou voľbou.

// ]]>

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Michel de Montaigne
  • Národnosť: francúzska
  • Knihu vydalo: Spolok slovenských spisovateľov
  • Počet strán: 302
  • Dátum vydania: pondelok, 01 január 2007
  • Žáner: filozofia
Čítané 1522 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.