nedeľa, 22 máj 2016 07:26

Paralely a prieniky

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Sme Európania. Áno, sme aj Slováci, Východniari či Záhoráci, ženy a muži, ale dôležité je, že v nadstavbe sme obyvatelia jednej jedinej planéty. Aké teda máme právo myslieť si, že sme myšlienkovo nad úrovňou ostatného sveta?

Knihu esejí Etely Farkašovej Paralely a prieniky by sme mohli obsahovo rozdeliť na dve časti. V prvej sa venuje globalizácii, v druhej literatúre. Pri ďalšom čítaní sa hlavné témy drobia na menšie a podrobnejšie. Etela Farkašová je filozofka a literátka, jej písanie dokazuje hlbokú a podrobnú znalosť filozofických systémov. Nielen ako ťažkých teórií ale aj ako uchopiteľných a v praxi aplikovateľných poznatkov, ktorými prehlbuje svoju schopnosť odhaľovať zákonitosti fungovania sveta a ľudskej mysle.

Polemizuje a „zhovára sa“ s filozofmi a spisovateľmi

„Filozofia sa často vymedzuje ako disciplína, v ktorej k prioritným cieľom patrí zaoberať sa povahou poznania, rozumu, jeho kompetenciami či limitmi a takisto spôsobmi, akými rozum spoznáva sám seba.“

Autorka sa vo svojich filozofických esejach opiera o teórie množstva filozofov, okrem tých najznámejších Wittgensteina, Hegela, Heideggera aj o Latoura, Nagl-Docekalovú či Kiczkovú. V rovnako intenzívnej miere polemizuje a zhovára sa s autormi literárnych diel, k najčastejšie sa opakujúcim menám patria Dostojevskij a Woolfová.

Globalizácia, objektivita, rozum
Etela Farkašová skúma vzťah európskej vedy k mimoeurópskemu poznaniu, kritizuje rozdelenie sveta na rozvinutý a nerozvinutý práve skrze klasického poňatia vedy a jej hodnôt. Kritizuje tiež nerovnaký postoj pri posudzovaní poznatkov pochádzajúcich z rôznych kultúr. Hľadá odpovede na otázky týkajúce sa objektivity poznania, pričom jej myslenie je obohatené o feministický diskurz. Vedomosti získané vedcami v európskej krajine nemusia mať univerzálnu platnosť práve tak, ako závery skúmania napríklad v Indii nemusia byť platné iba lokálne. Veľká časť sveta to však vníma práve tak. No ak poznanie nevyšlo zo západnej Európy, neznamená to, že je primitívne.

Ak poznanie nevyšlo zo západnej Európy, neznamená to, že je primitívne

„Tým, že západná história vedy nedostatočne reflektuje intelektuálne a technické podnety prichádzajúce z iných častí sveta, dopúšťa sa redukcie histórie vedy, skresľuje jej obraz, nehovoriac o nedoceňujúcom postoji k poznaniu, ktoré sa formovalo a vyvíjalo mimo západnej časti sveta.“

Faktom je, že nik nežije v izolovanej bubline či vo vákuu, a to platí tiež pre exaktnú vedu a jej predstaviteľov. Západnú kultúru formovala aj nezápadná, rozvoj jednej je naviazaný na rozvoj druhej a naopak. Naša kultúra je prevažne materialistická, je menej orientovaná na duchovné hodnoty a práve táto oblasť je tou, kde máme slabiny, kde sa môžeme inšpirovať okolitým svetom.
Globalizácia chce obsiahnuť všetko, no je dôležité, aby špecifické znaky rozmanitých kultúr ostali zachované. Rôznorodosť je podmienkou vývoja. O to a o rozvinutie nových alternatív tradičného chápania rozumu a racionality sa pokúšajú viaceré filozofické prúdy, s ktorými je myšlienkovo stotožnená aj Etela Farkašová.

Filozofické aspekty literatúry/Literárne aspekty filozofie
Sú filozofia a literatúra spojenkyne alebo znepriatelené príbuzné? Túto otázku si kladie autorka v úvode druhej časti a hľadá na ňu odpoveď. Hľadaním je poznačený celý nasledujúci text. V spoločnosti, kde nie je priestor na budovanie uceleného filozofického systému, nahrádza filozofiu literatúra. Filozofické myšlienky ukryté v literárnych dielach oslovujú širšie publikum. Literatúra slúži ako inštitúcia spoločenskej kultúry. Práve esej ako voľnejšia forma filozofického vyjadrovania by preto mohla väčšmi osloviť širokú laickú verejnosť. Literatúra v ideálnom prípade učí morálke, pretože presahuje konkrétny príbeh, ponúka všeobecne platné idey.

Literatúra v ideálnom prípade učí morálke

„Cudzie životy by pre nás ostali bez literatúry (umenia) oveľa neprístupnejšie a naše skúsenostné a zážitkové horizonty by boli oveľa chudobnejšie; nielen v súvislosti s jazykom alebo, všeobecnejšie, s výrazovými prostriedkami, ale aj v súvislosti so zážitkovosťou a skúsenosťou možno oprávnene hovoriť o literatúre ako o experimentálnom priestore, v ktorom sa vytvárajú najrôznejšie modely daných fenoménov a ich kombinácie.“

V tejto časti viac ako predtým hovorí filozofka a spisovateľka o svojom vlastnom písaní, jeho najvnútornejšej podstate a emocionalite s tým spojenej. Zamýšľa sa nad dôležitosťou a silou ticha, hovorí o vnútornom stíšení sa, obrátení do seba. Ticho je však tiež formou komunikácie a to aj v literárnych dielach. Príkladom pre ňu je najmä tvorba Virginie Woolfovej. Práve časť venovaná rozoberaniu diel tejto spisovateľky bola pre mňa najzaujímavejšia a zároveň aj najpochopiteľnejšia. Hovorí o Virgiininom tichu, ktoré chvíľami vypovedá viac ako prúd slov. Ticho je však špecifické pre ženské postavy románov a noviel anglickej spisovateľky, ticho, ukotvenie bokom, mimo diania, priam až mimo života, ako vyjadrenie postavenia žien vo vtedajšej spoločnosti.

Etela Farkašová nepíše jednoducho a hladkajúco. Jej texty, tak prozaické, poetické ako aj esejistické či filozofické si vyžadujú určitú vážnosť. Dajú sa čítať len v tichu a tým sa jeden z dôležitých aspektov jej tvorby, dôležitých pre ňu samotnú, dostáva do praktického využitia čitateľmi. Zbierka esejí a zamyslení v knižke Paralely a prieniky je určite vhodná pre študentov filozofie. Obohatí však každého, kto dá rád zabrať svojim mozgovým závitom.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Etela Farkašová
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Vydavateľstvo SSS
  • Počet strán: 293
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: filozofia
Čítané 758 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.