pondelok, 04 január 2016 00:39

Střet civilizací

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Svet sa mení, moc sa presúva z rúk jedných do rúk druhých, radoví občania suverénnych štátov formujú svoje politické presvedčenia pod vplyvom propagandy a intelektuálne elity dávajú voľný priechod špekuláciám. Nech to vyznieva akokoľvek aktuálne, nič nové pod slnkom sa v konečnom dôsledku nedeje, no o odchýlkach vo výsledku môže čitateľovi čo-to povedať aj svetoznámy harvardský profesor Samuel Huntingtom.

Kontroverzná kniha tohto slávneho amerického politológa, pôsobiaceho za éry prezidenta Cartera v Bielom dome na poste poradcu pre bezpečnosť a plánovanie pri Národnej rade bezpečnosti, vyznieva relevantne ešte dnes, vyše dvadsať rokov po publikovaní prvého článku v časopise Foreign Affairs, ktorý sa stal základným kameňom tohto o dva roky mladšieho diela. Je inšpirujúce prečítať si v súčasnej klíme, kedy je v kurze spochybňovať základné inštitúcie západného demokratického modelu, prísne faktickú a fundovanú kritiku západných mocností, najmä však Spojených štátov, čeliacich dnes jednému prvoplánovému a nedomyslenému obvineniu za druhým.

Je inšpirujúce prečítať si v súčasnej klíme prísne faktickú a fundovanú kritiku západných mocností.

„...současný argument, že rozšíření populární kultury a spotřebního zboží po celém světe znamená triumf západní civilizace, pouze západní kulturu trivializuje. Podstatou západní civilizace je Magna Charta, a ne Magna Mac. A skutečnost, že si příslušníci nezápadních kultur mohou pochutnávat na Big Macu, ještě neznamená, že by přijímali i chartu.“

Svet po ukončení studenej vojny, desaťročia pretrvávajúcej medzi Sovietskym zväzom a USA, začína prehodnocovať svoje záujmy v intercivilizačnom kontexte. Nezhody a konflikty medzi suverénnymi štátmi a mocnosťami sú výsledkom snahy o zachovanie si kultúrnych špecifík. Tie dokážu spájať osamotené národy do väčších „rodín“, čiže civilizácií. V nadchádzajúcich svetových konfliktoch teda nebude hrať v rozhodujúcich otázkach prím ideológia či náboženstvo, ale civilizačná príslušnosť. Pričom náboženský a ideologický obsah konkrétnej civilizácie určí ten štát, ktorému sa podarí prostredníctvom ekonomického, hospodárskeho či vojenského vzostupu zaujať pozíciu tzv. ústredného štátu svojej civilizácie a udržať si tým kultúrnu hegemóniu.

To, čo západný svet vníma ako univerzalizmus, chápe zvyšok sveta ako imperializmus.

Po páde železnej opony chýba na geopolitickej (ako som už len na toto slovo alergický) scéne primárny nepriateľ, nútiaci aj krajiny s antagonickými vzťahmi vytvárať aliancie. Vzhľadom na rozpínavosť a lákavosť západného štýlu života, ale aj nešikovným a nedotiahnutým pokusom západných mocností modernizovať a pozápadniť krajiny nedostatočne uspôsobené princípom a inštitúciám liberálnej demokracie, stáva sa práve západ tŕňom v oku fundamentalistických, nacionalistických či tradicionalistických hlasov vo vnútri ostatných civilizácií, vybudovaných (ak sa to dá tak povedať) na odlišných filozofických východiskách. Tie ostatne majú aj svoje historické skúsenosti s koloniálnou a imperialistickou minulosťou západného sveta.

 „Západ, a hlavně pak Spojené státy, které byly vždy národem misionářů, žijí v přesvědčení, že nezápadní národy by se měli přimknout ke západním hodnotám – demokracii, volnému trhu, omezeným pravomocím vlády, lidským právům, individualismu, vládě zákona – a tyto hodnoty začlenit do svých institucí... To, co západ vníma jako univerzalismus, chápe zbytek světa jako imperialismus.“

To, čo západný svet vníma ako univerzalizmus, chápe zvyšok sveta ako imperializmus. Toto je podľa môjho názoru kľúčová veta celej knihy. Každý autoritársky režim, každá kolektivistická ideológia a kultúra, ktorej hodnoty a princípy sú v rozpore s princípmi západného liberalizmu, musí nejako označiť pôsobenie svojho náprotivku na vlastnom území. A v prípade západného vplyvu na území nezápadných krajín sa núka výraz „imperializmus“. Je však adekvátny?

Kniha Samuela Huntingtona je niekedy považovaná za prorockú. V polovici deväťdesiatych rokov naznačila udalosti, nadobúdajúce dnes reálnu podobu, ak hovoríme napr. o Grécku a jeho vzťahoch s Európskou úniou či Ukrajine a Putinovom Rusku. Autor sám si však nedáva za cieľ prorokovať. Skôr nás poúča o tom, z akých dôvodov sa západný svet stáva stále menej a menej lukratívnym pre nezápadné krajiny. Ukazuje nám, že zvyšok sveta nemusí a niekedy možno ani nechce fungovať tak, ako sme na to zvyknutí my. Pripomína nám, že demokracia a západné kresťanstvo urobili veľmi veľa chýb na územiach, ktoré sa stáročia vyvíjali iným smerom, než kam sa ich snažila nasmerovať, hoc aj s dobrým úmyslom, západná misia.

Huntington možno kritizuje USA a západný svet, ale naďalej zostáva jednoznačne západným človekom.


Huntington možno kritizuje USA a západný svet, vybudovaný na veľkolepom antickom dedičstve, ale naďalej zostáva jednoznačne západným človekom. Jeho dielo je dôkazom toho, že najväčšia sila našej civilizácie spočíva v schopnosti sebakritiky, spochybňovania autorít, reformátorského potenciálu, prehodnocovania, otvorenosti, individualizmu vyplývajúceho z náboženského odkazu a mnohom ďalšom, čoho autokracie, diktátorské režimy či kolektivistické ideológie nie sú v praxi schopné. Minimálne ich relativistické filozofické východisko im to neumožňuje. Konštruktívna kritika je súčasťou ozdravného mechanizmu slobodnej spoločnosti. Veci nefungujú dokonalo, veci možno nebudú nikdy fungovať dokonalo. Ale ak nechceme, aby sa svet stal jednou veľkou liahňou ďalších Severných Kóreí, musíme otvoriť oči a pomenovávať veci pravým menom.

Áno, nie je to ľahké čítanie pred spaním. Ale človeka obohatí a ak už nič iné, rozpráši v ňom posledné zvyšky zjednodušených predstáv o tom, ako dianie na medzinárodnej scéne úspešne riadi akási skupinka bláznov, snažiaca sa podmaniť si celú populáciu. Pretože pravdou zostáva, že tými bláznami sme my všetci a ľahostajnosťou k veciam verejným prikladáme svoju ruku k dielu skazy a úpadku, o ktorých tak radi rozprávame po piatom pive v krčme. Recenziu ukončím slovami Michaela Žantovského. Ten uzavrel svoj príhovor ku knihe nasledovne, čím mi aj dopomohol k definitívnemu rozhodnutiu knihu si zakúpiť a preskúmať jej obsah podrobnejšie: „Ideologie nevolnictví jakéhokoli druhu totiž nemůže strpět existenci svobodného jedince nejen ve svých vlastních řadách, ale ani kdekoli jinde na této planetě. Dokud existuje jediný svobodný jedinec, usvědčuje ji z falše, dává příklad jejím obětem a je zárukou jejího konečného neúspěchu. Tento rozpor je skutečně nesmiřitelný a nemá přímo nic společného s etnikem, vírou, kulturou či rasou. Dává svobodným na výběr pouze mezi obranou svobody a její ztrátou. Je v povaze svobodných lidí, že vesměs volí možnost první.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Samuel P. Huntington
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Rybka Publishers
  • Počet strán: 450
  • Dátum vydania: pondelok, 01 január 2001
  • Žáner: filozofia
Čítané 1032 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.