štvrtok, 06 august 2015 19:26

Hľadanie zmyslu života

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Žiť plnohodnotný život. To je pre väčšinu ľudí asi najväčšie želanie. Kedy ale budeme môcť povedať, že sme taký život prežili? To sa asi nikdy nedozvieme. Zaručených receptov na to, ako taký život žiť, je, paradoxne, nespočetné množstvo. Ako potom reagovať na knihu s dnes toľko sprofanovaným titulom?

Hľadaním zmyslu života sa zaoberá snáď každý človek. Zmysel života kladie ľudstvo do centra svojho záujmu od svojho zrodu. Zaoberá sa ním veda, náboženstvá, okultisti i sekty, amatéri i profesionáli. Viktor E. Frankl (1905 – 1997) sa touto otázkou začal zaoberať už na začiatku svojej praxe psychiatra a neurológa a potvrdenie svojich úvah i akýsi reštart zažil počas druhej svetovej vojny. Kniha vyšla prvýkrát v roku 1946, teda rok po Franklovom odchode z koncentračného tábora, a v roku 1992 bola doplnená o nový úvod.

Prínosom je originálny spôsob psychoanalýzy daných udalostí.

Hľadanie zmyslu života tvoria dve samostatné časti a postskriptum, ktoré však vystupujú vo vzájomnej interakcii. Prvú časť nazvanú Zážitky z koncentračného tábora tvorí Franklovo spomínanie na jeho pobyt v nich. Druhá časť nesie názov Logoterapia v kocke. Ak ste sa s Franklom doposiaľ nestretli, poviete si, čo sa dá k tejto téme ešte povedať. Všetci predsa poznáme okolnosti, za akých sa udiali jedny z najstrašnejších udalostí modernej histórie, všetci poznáme hrôzy a krutosť, ktoré sa stali poznávacím znakom holokaustu. O tom, ako to vyzeralo v koncentračných táboroch, existujú kilometre filmového záznamu a sú popísané stohy kníh. Frankl však vo svojej knihe nezaznamenáva len zážitky. Tie sú síce podkladom, ale prínosom je hlavne originálny spôsob psychoanalýzy daných udalostí.

„Jeden väzeň sa opýta ďalšieho, ktorý pracuje vedľa neho v priekope, aké sú jeho obľúbené recepty a naplánujú niekoľkochodové jedlo na deň, keď sa spolu stretnú – na deň v ďalekej budúcnosti, keď ich oslobodia a oni sa vrátia domov. (...) Vždy som považoval rozhovory o jedle za nebezpečné. Aj keď človeku môžu poskytnúť momentálnu psychologickú úľavu, je to ilúzia, ktorá so sebou z fyziologického hľadiska určite môže niesť isté nebezpečenstvo.“

Zaoberá sa ľudským konaním, motívmi tohto konania, rozoberá reakcie a možnosti reakcií na extrémne situácie.

Zaoberá sa ľudským konaním, motívmi tohto konania, rozoberá reakcie a možnosti reakcií na extrémne situácie, akým boli väzni vystavovaní. Čaro Franklovho rozprávania je v jazyku, akým podáva svoje úvahy. Silné myšlienky prijímame automaticky, nenútene, rozumieme všetkému, čo nám hovorí. Kladieme si otázky, hľadáme odpovede a vzápätí sme konfrontovaní s tým, čo zaznamenal Frankl. Jeho postrehy sú zbavené sentimentu, „ľúbivých“ záverov a poučovania. K najexponovanejším situáciám pristupuje s nadhľadom, aj v prípadoch, keď by sme očakávali silnú dávku subjektivity, si zachováva veľkú mieru profesionality. Je to čítanie naskutku iné, na aké sme zvyknutí.

„Každý z nás bol kedysi ,niekto´, alebo aspoň si to o sebe myslel. Teraz s nami však zaobchádzali tak, akoby sme neboli nič, len bezduché telá. Priemerný väzeň sa cítil byť totálne degradovaný, a to aj bez toho, aby nad tým vedome rozmýšľal. Dalo sa to dobre vidieť vtedy, keď človek pozoroval kontrasty vyplývajúce z pozoruhodnej sociologickej štruktúry tábora. ,Prominentnejší´ väzni – kápovia, kuchári, skladníci a strážcovia tábora – sa spravidla nikdy necítili tak ponížene, ako sa cítila väčšina ostatných väzňov. Práve naopak! Niektorí si dokonca vyvinuli akúsi predstavu o svojej veľkoleposti.“

Druhú časť autor poňal odbornejšie. Snaží sa v nej priblížiť jazykový aparát, ktorý pri svojej práci používa a ktorý tvorí podstatu logoterapie. Ak vám niečo hovorí Freudova psychoanalýza či Adlerova individuálna psychológia, mala by vám niečo hovoriť i Franklova logoterapia (tretí z viedenských psychoterapeutických smerov). Okrem pojmov sa zaoberá i podstatou zmyslu života i zmyslu samotného, uvádza konkrétne príklady z vlastnej praxe, hovorí o úlohe psychoterapeuta (zaujala ma predovšetkým úloha samotného pacienta, ktorý nie je len pasívnym prijímateľom záverov, ale skutočne činným prvkom v hľadaní vlastnej istoty, pomoci, zmyslu...).

Silné myšlienky prijímame automaticky, nenútene, rozumieme všetkému, čo nám hovorí.

„Hlavným záujmom človeka nie je užívať si rozkoš alebo vyhýbať sa bolesti, ale skôr vidieť zmysel života človeka, je jednou z hlavných zásad logoterapie. To preto je človek ochotný dokonca aj trpieť, ale len pod podmienkou, že jeho utrpenie má zmysel.“

Prečo sa teda v záplave literatúry zaoberajúcej sa zmyslom života rozhodnúť pre Frankla? Myslím, že okrem odbornosti, s akou pristupuje k problematike, skúsenostiam, osobným zážitkom a vlastnej skúsenosti s extrémnymi udalosťami je to najmä jazyk, akým vyššie spomínané dôvody zaznamenáva. Frankl inšpiruje, akcentuje ľudský prístup, pritom nahlodáva i provokuje. Uvedomíme si veci, ktoré nám vlastne sú jasné už dávno, len sme ich nevedeli pomenovať. Vyzýva nás k vlastnej aktivite, ku kontrole nad vlastným životom. Jeho hľadanie zmyslu života nemusí byť len prázdnym hľadaním, ale doslova objavnou cestou, na konci ktorej ten svoj zmysel môžeme objaviť. Nič nám nezaručuje, nič negarantuje, hovorí o možnostiach a v procese hľadania prízvukuje úlohu každého jednotlivca.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Viktor E. Frankl
  • Národnosť: rakúska
  • Knihu vydalo: Eastone Books
  • Počet strán: 152
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2011
  • Žáner: filozofia
Čítané 3318 krát
Viac z tejto kategórie: « Anna Odvaha skočiť »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.