nedeľa, 05 júl 2015 18:55

Mama má čas

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Skúsili ste si niekedy uvoľniť ruky? Nemám na mysli, že z nich čokoľvek hmotné pustíte. Skôr mierim na spôsob, ako nič nerobiť, nenáhliť sa, nemyslieť na nič a venovať sa len tomu, čo je skutočne prioritou.

Dnešný životný štýl kladie na mladé mamičky vysoké nároky. Z pôrodnice pomaly aby ste vychádzali navlečené v rifliach, v ktorých ste ešte donedávna vrteli zadkom na vysokoškolskej párty, na pieskovisku by ste mali byť štýlovo oblečené, najlepšie zladené s dieťaťom, vyťahané tepláky a strapaté vlasy sú tabu.

Samozrejme, nie všetky sme dokonalé, perfektne vyzerajúce a čerstvo pôsobiace. Môžeme sa snažiť bojovať sťahujúcou spodnou bielizňou, mastnotu z vlasov vytrieť suchým šampónom a kruhy pod očami zakryť kvalitným korektorom. Alebo sa na to všetko jednoducho vykašľať a byť samé sebou.

Návod na to, ako prestať prahnúť po dokonalosti.

Úspešná blogerka a predovšetkým mama dvoch dcér nám vo svojej knihe Mama má čas ponúka návod, ako odložiť telefón, spáliť zoznam povinností, prestať prahnúť po dokonalosti a pochopiť, čo je naozaj dôležité. Čo nám teda Rachel Staffordová radí? V prvom rade začať si vážiť samy seba, také, aké naozaj sme, používať zdravý sedliacky rozum, nesnažiť sa byť perfektnou v každom ohľade. Učí, že netreba so zásterkou na elegantných šatách a vo vysokých lodičkách servírovať partnerovi večeru a tráviť 23 hodín denne s deťmi.

Rachel nám vo svojich dvanástich kapitolách predstavuje postup, akým si dokážeme určiť, čo je v živote naozaj podstatné a kde sú naše priority. Nepovedala by som však, že je to recept na to, ako sa stať lepšou mamou. Na to nám žiadna kniha záruku nedá. To ohodnotí ten najlepší a najúprimnejší sudca na svete – naše vlastné dieťa.

Knihu by sme určite nemali čítať chvatne, práve naopak, treba dovoliť plynúť myšlienkam. Budete sa k nej často vracať, na stranách robiť somárske uši, nezriedka budú listy pofŕkané kávou.

Zažijeme jedinečný západ slnka.

Rachel nás núti premýšľať o svojom živote, o tom, čo sme až doteraz považovali za najdôležitejšie na našej ceste k tomu, ako byť dokonalou ženou, matkou, priateľkou, kuchárkou, gazdinou. Každá kapitola zahŕňa otázky na zamyslenie sa, na ktoré keď začneme odpovedať uvedomíme si, že doteraz sme roky prežili len v ustavičnom naháňaní sa za prízrakom dokonalosti. Keď si toto priznáme, nastane ten správny čas na to, aby sme si uvoľnili ruky, oslobodili sa a zažili „jedinečný západ slnka“. Každý okamih, ktorý sa nám naskytne, treba naplno prežiť, práve ten je oným západom slnka.

„Všetci máme povinnosti, no nesmieme dopustiť, aby nám zabránili prežívať jedinečné životné situácie a naozaj dôležité udalosti. Nevnímajte svoj zoznam povinností ako niečo, bez čoho nemôžete existovať, uvažujte o ňom ako o prostriedku na organizáciu plnohodnotného života s uvoľnenými rukami.“

Potom nastúpime na cestu liečiacej sa perfekcionistky, oslobodíme sa, prestaneme mať strach z toho, čo povedia iní ľudia, čo si o nás budú myslieť susedia, priatelia... Naučíme sa robiť si prestávky, efektívne využívať, napr. čakanie u lekára, na prostriedok MHD, čakanie na zelenú. Samozrejme, nemám na mysli držať v rukách telefón, tablet a podobne.

Začneme klásť väčší dôraz na maličkosti, nežiť najvyššou rýchlosťou, dokážeme spomaliť a zastaviť sa. Lebo čas je neúprosný, nevyberá si. Nepremeškajme preto to dôležité a jedinečné, čo nám život núka. Vychutnáme si ho len vtedy, keď naozaj spomalíme.

Život si vychutnáme len vtedy, keď naozaj spomalíme.

„Tichý vnútorný hlas pokračoval: ,Si dobrá matka.´ A potom mi ponúkol ďalšie hojivé slová... No a čo, keď nie si dokonalá. Robíš chyby a občas aj nesprávne rozhodnutia. Sú dni, keď strácaš trpezlivosť... Sú dni, keď pripustíš, aby negatívne myšlienky umlčali slová vďačnosti... Sú dni, keď nie si taká mama, aká by si chcela byť.“

Rachelin proces za dosiahnutím „uvoľnenia rúk“ ozvláštňujú príbehy z jej života, zo života jej detí, ale aj príbehy čitateľov jej blogov. Tieto krátke epizódky len dotvárajú to, čo Rachel načrtáva.

Dôležitým sa v našom „novom“ živote má stať umenie naučiť sa povedať nie, nesnažiť sa mať silou-mocou všetko pod kontrolou. Lebo či chceme, či nie, človek dokáže čokoľvek, ale nie všetko.

Voči motivačnej literatúre som bola vždy skeptická, nemám rada zaručené rady nad zlato, cielenú motiváciu a „hecovanie“ do niečoho, na čo v podstate ani nemám chuť. Mama má čas ma však skutočne oslovila. Autorka nenásilnou formou podáva veci tak, ako sa skutočne majú, neprikrášľuje, nekritizuje. A v každom ohľade stojí za zamyslenie. Vrelo odporúčam mamičkám, ktoré sa snažia byť „superženou“ vo všetkých významoch tohto slova a zabúdajú, že v skutočnosti sú dokonalé také, aké sú.

Tak, milé mamy, ale aj vy ostatní, ako to vidíte? Ideme sa pokúsiť dať životu novú príchuť?

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Rachel Macy Staffordová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Tatran
  • Počet strán: 248
  • Dátum vydania: piatok, 01 máj 2015
  • Žáner: spoločenské vedy
Čítané 1959 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.