sobota, 28 marec 2015 10:56

Pomarančové dievča

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Pomarančové dievča vo svojich hnedých očiach skrýva celý svet. Pýta sa prečo existujeme, prečo umierame, kam až siaha vesmír a či sme na Zemi dobrovoľne, alebo iba náhodou. Môže to znieť ako zložitá esej plná termínov, no opak je pravdou. Príbeh pomarančového dievčaťa je písaný zrozumiteľným jazykom a jeho dej má rýchly spád.

Filozofické otázky sú poznávacím znamením Josteina Gaardera. Okrem knihy Sofiin svet, kde sa skutočne vybláznil a opísal celé dejiny filozofie pomocou pútavého príbehu, nachádzame jeho záľubu vo „veľkých otázkach," aj v jeho ostatnej tvorbe. V knihe Pomarančové dievča sa pýta predovšetkým na zmysel života. Náš svet pokladá za krásnu rozprávku, v ktorej existujú nepísané pravidlá, niektoré sú prospešné, niektoré nezmyselné. Jedným z najdôležitejších je nevyhnutnosť smrti. A práve ňou sa celý príbeh začína.

Otec Georgovi ešte pred smrťou napísal dlhý list.

Georgovi umrel otec, keď mal štyri roky. Dnes má o jedenásť rokov viac a zo vzťahu s otcom mu ostali iba fotky a videá, ktoré si neustále prezerá. Jeho mama žije s Jørgenom, ktorý síce nie je úplne odveci, ale otca nahradiť nedokáže. Okrem nich má ešte osemnásťmesačnú sestru Miriam a skvelých starých rodičov. A práve oni jedného dňa prídu so záhadnou obálkou, ktorú našli v starom červenom kočíku na povale. Otec Georgovi ešte pred smrťou napísal dlhý list. Za oknami poletujú prvé vločky a Georg sa zamyká vo svojej izbe. Začíname čítať príbeh o pomarančovom dievčati.

„Sedíš dobre, Georg? Je dosť dôležité, aby sa ti dobre sedelo, rozpoviem ti totiž nervydrásajúci príbeh. No možno už pohodlne sedíš na našej žltej koženej pohovke. Ak ste ju teda medzičasom nevymenili za nejakú inú, čo ja viem.“

Originálny námet – písanie listu svojmu synovi, ktorého vlastne nepoznám, pretože v čase keď si ho bude čítať, budem už dávno mŕtvy – sa stáva úrodnou pôdou na zasadenie semienok filozofických otázok. S každou ďalšou stranou v pozornom čitateľovi klíčia ďalšie a ďalšie otázniky, o hľadaní šťastia, o ceste, o zmysle života. Je tu však riziko, že v nás nezarezonujú. Samotný príbeh o pomaračovom dievčati je príjemným čítaním a ako taký sa môže stať „iba" príbehom, bez toho, aby čitateľ nad jednotlivými témami dlho premýšľal. Jostein Gaarder nás teda nenúti – môžeme čítať povrchnejšie a užívať si jeho originálny štýl opisovania rozprávkového sveta (pomarančové valčíky a opitosť intergalaktickým mliekom), alebo si zvoliť ťažšiu cestu a spolu s Georgom, ktorý čítanie listu často prerušuje svojimi komentármi, hľadať odpovede na otázky jeho otca.

Kniha je oslavou bujnej fantázie, rozprávkového sveta, lásky a rodiny.

„Nechoď na mňa s tým, že príroda nie je zázračná. Nehovor mi, že svet nie je rozprávka. Ten, kto to nepochopil doteraz, možno si to uvedomí, keď sa rozprávka začne chýliť ku koncu. Vtedy má totiž poslednú šancu strhnúť si klapky, poslednýkrát si neveriacky pretrieť oči a oddať sa zázraku, s ktorým sa o chvíľu rozlúči a ktorý opustí.“

Georgov otec je bláznivý rojko. V autobuse náhodou zazrie dievča držiace na rukách v papierovom vrecku mnoho pomarančov. Keď sa im stretnú pohľady, uvedomí si, že spolu už raz prežili celý život. Ako veveričky. Svoju fantáziu necháva, aby si robila, čo sa jej zachce, a tak množí príbehy, ktoré sa nikdy nestali. Pri obzvlášť ostrej zákrute má pocit, že dievčaťu z rúk vypadnú všetky pomaranče, preto sa na ňu vrhá, chytá ju okolo pása, no pomaranče sa už kotúľajú po celej dlážke. Počas tohto stretnutia mu pomarančové dievča povie len dve vety, no v jeho svete sa hneď stáva najdôležitejšou bytosťou.

Celé nasledujúce dni ju hľadá, premýšľa, kde by mohla byť, načo mala toľko pomarančov? Chystá sa na expedíciu do Grónska? Kupovala ich pre svoju dcérku Ranveig? Má veľa súrodencov, o ktorých sa musí postarať? Alebo má nejakú zvláštnu diétu? Pripravuje pomarančovú penu na oslavu konca semestra? Je učiteľka v materskej škôlke?

Magické pomarančové dievča skrýva niekoľko tajomstiev, ktoré čitateľ postupne odhaľuje.

„Možno sa chystala pripraviť pomaranšovú penu na párty pre stovku hostí. Hneď sa ma zmocnila žiarlivosť – prečo ma nepozvala? Okrem toho som si hneď predstavil nerovnomerné zastúpenie pohlaví. Deväťdesiat mladých mužov a len osem dievčat. A bolo mi jasné prečo. Pomarančovú penu budú podávať na oslavách konca semestra katedry podnikovej ekonómie, a tam dievčatá takmer neštudujú.“

Kniha je oslavou bujnej fantázie, rozprávkového sveta, lásky a rodiny. Magické Pomarančové dievča skrýva niekoľko tajomstiev, ktoré čitateľ postupne odhaľuje. Hoci je téma knihy ťažká a vo svojej podstate smutná, pri jej čítaní budete mať príjemný pocit. Príbeh má viacero rovín, čím sa rozširuje okruh jeho čitateľov a aj keď je pôvodne určený mladým vo veku 14 – 21 rokov, osloví určite aj staršie publikum. Nie je totiž naivný ani presladený, je reálny a vyšperkovaný originálnym písaním. Podľa knižnej predlohy vznikol i film, v pôvodnom jazyku má rovnako ako i kniha hravo znejúci názov Appelsinpiken (trailer nájdete TU), avšak v mnohých detailoch sa od knihy veľmi odlišuje. V tomto prípade odporúčam radšej dvakrát prečítať ako raz pozerať.

appelsinpiken

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jostein Gaarder
  • Národnosť: nórska
  • Knihu vydalo: Verbarium
  • Počet strán: 144
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: román
Čítané 2831 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.