štvrtok, 29 január 2015 22:41

V znamení hovna

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Prirovnať život k bielej záchodovej mise, ktorá vám podáva pomocnú ruku v tých najhorších časoch, je také poetické. Ak však ako bonus k tomu priradíte, že medzi prvou a poslednou dierou stojí váš život za veľké hovno, tak to je už trochu cynické. Ako tak premýšľam, stále mi z toho vychádza, že ak dáte čerešňu na hovno, stále to bude hovno.

Kniha V znamení hovna od autora Rumpliho je netypická na plnej čiare a môžem jej jedine tlieskať. Už od prvého písmena svojho názvu až do poslednej bodky na obale knihy vyvoláva tak pestrofarebnú škálu pocitov, názorov a pohľadov akú som u slovenského autora ešte nezažila. Falošní moralisti by ju najradšej upálili ako bosorku na hraniciach, pesimisti ju uctievajú ako bohyňu a realisti si pri nej pumpujú do žily ten správny čierny humor. Je ako taký malý satan, ktorý provokuje, šokuje a v neposlednom rade zaujme.

Je ako taký malý satan, ktorý provokuje, šokuje a v neposlednom rade zaujme.

Diabol nosí knižný obal

Diabol odetý v čiernom strojení so stokou vytetovanou na čele je v konečnom dôsledku úplne veselá kniha. Mixuje „životy“ troch protagonistov vo veľmi krátkych kapitolách, ktoré sú samé o sebe ako keby krátke poviedky. Vrstvia sa na seba, bubľajú, vykypia, stíchnu – presne ako život každého z nás. Tiež sa každý deň budíme s tým, že buď konečne niečo zažijeme, alebo naopak, nezažijeme znova vôbec nič. Takto to ide 365 dní v roku, až kým nepríde veľké finále. Nič viac, nič menej.

Diabol odetý v čiernom strojení so stokou vytetovanou na čele je v konečnom dôsledku úplne veselá kniha.

Našimi hlavnými aktérmi sú rozprávač, Nula a nenarodený Hombre. Nula je typickým pesimistom akého vidíte dnes na každom rohu. Túla sa vlastným životom podľa šablóny, ktorú nám dennodenne servíruje naša spoločnosť, ale taktiež sa neoddáva výstrelkom osudu a sem-tam vníma aj jeho pestrosť. Nad celým týmto divadielkom sa vznáša potrat Hombre so svojou nedonosenou rodinou. Ako bytosti, ktorú roztrhali skôr ako sa stihol nadýchnuť, mu prischla len rola pozorovateľa životov postáv. Všetky postavy, ktoré v Nulovom živote zomrú, sa dostávajú do Hombreho potratovej zóny v nezhmotnenom svete.

Osudovosť ako filozofia fatalizmu

Všetci sme malí a je jedno či máme koňa pod kapotou auta, alebo v nohaviciach. Je úplne jedno či sa človek narodí tu a teraz, alebo sa nenarodí vôbec. Aký je rozdiel medzi nimi? Ktorý z nich mal nakoniec šťastie? Ten, čo sa narodil a nakoniec aj tak umrel alebo ten, ktorý na svet nebol vôbec pustený. Čo ak život toho narodeného bude hodný akurát tak spláchnutia do záchodovej misy? Ľudia sú pred naostrenou kosou kmotričky zubatej jednoducho malí ako špendlíková hlavička a neskryjú sa pred ňou nikde.

Všetci sme malí a je jedno či máme koňa pod kapotou auta, alebo v nohaviciach. Je úplne jedno či sa človek narodí tu a teraz, alebo sa nenarodí vôbec.

„Nedá sa predsa zmeniť niečo, čo sa stalo, a už vôbec nič sa nedá robiť s tým, čo sa stane. Čo nie je, ani nemohlo byť. ..... A čo chcel vlastne básnik povedať tým, že vždy sa môže stať iba to, čo sa stane? Všetko."

Keď cynizmus tečie všetkými otvormi

Dej príbehu sa môže javiť ako monotónny, nudný a hovoriaci o ničom, ale to je to umenie – povedať nič tak pútavo. Presne tu využíva autor majstrovstvo čierneho humoru a cynizmu, ktorý doslova vyteká zo zaoblených tvarov každého slova. Bezmocnosť a ničota opísaná s humorom a ľahkosťou sú tieňom hlavných postáv, ktoré sa pravidelne vrhajú do víru svojho nenaplneného života. I napriek skepse, ktorá vyviera z duše tejto knihy, sa autor nestavia negatívne k svojim postavám. Napríklad taký Nula nie je nula pre to, že by neznamenal nič v tomto svete. Je to hrdina, ktorý nie je nikto v zmysle, že nie je viac ako ostatní ľudia, je presne taký istý malý človek ako všetci na tomto svete.

„Ilúzia o živote bola dokonalá. Podľahla jej absolútna väčšina premýšľajúcich bytostí. Považovali za samozrejmé, že sa narodili. Dýchali, pohybovali sa a snažili sa niečo dosiahnuť. Vedeli, že zomrú, no podvedome dúfali, že sa tomu vyhnú, ak zarobia veľa peňazí a ovládnu čo najväčší počet iných ľudí.”

Je viac ako pravdepodobné, že určitá kategória čitateľov si po dočítaní tohto slovenského unikátu pôjde na internete hľadať najbližší vlakový spoj, pod ktorý skočí, ale ja verím, že kniha bude viac provokovať k úvahám ako neospravedlniteľne šokovať. Čiže pokiaľ si myslíte, že vaše hovno je v kľude, tak smelo do čítania.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jaroslav Rumpli
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 358
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2008
  • Žáner: filozofia
Čítané 2941 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.