pondelok, 05 január 2015 16:52

Zdroj

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Sú ľudia, ktorí sa snažia zničiť iných, pretože tí iní sú lepší, schopnejší či talentovanejší ako oni sami. Najsmutnejšie na tom je, že je to príšerne ľudské.

Ayn Rand začína svoje rozprávanie o Howardovi Roarkovi v knihe Zdroj jeho vylúčením z Fakulty architektúry. Od začiatku je pritom jasné, že on architektonické stavby nekreslí, že nimi, a celou architektúrou, dýcha a žije. Akokoľvek pateticky to v tejto chvíli znie. Howard je svojský, samostatne mysliaci jedinec, ktorý nie je ochotný prispôsobiť sa niekomu alebo niečomu len preto, lebo tak urobili ostatní. Nie, ak to nie je totožné s jeho videním sveta a jeho presvedčením.

Howard je svojský, samostatne mysliaci jedinec, ktorý nie je ochotný prispôsobiť sa niekomu alebo niečomu len preto, lebo tak urobili ostatní.

„Každá forma má svůj vlastní význam. Každý člověk si vytváří svůj význam, formu i cíl. Proč je tak důležitě, co před námi udělali jiní? Proč člověk uctívá něco jen proto, že to nevymyslel on sám? Proč dává za pravdu všem ostatním, jen né sám sobě?“

Snom Howarda Roarka bolo stavať funkčné budovy, stavať tak, aby ich vzhľad kopíroval ich účel, nie naopak. Práve preto mal problémy na škole i neskôr v profesionálnom živote. Nebol ochotný podriadiť sa diktátu módy a capkať na budovy zbytočné stĺpy, ornamenty a iné ozdoby, ak tam mali byť len tak. Bez hlbšieho zmyslu. Túžil byť originálny, nie kopírovať stavby minulosti.

„Ty máš totiž svou práci rád. Pánbu ti pomáhej, máš ji opravdu rád! A to je to neštěstí.“

Na opačnom konci myšlienkového spektra stojí Peter Keating, tiež architekt. Premiant ročníka, zamestnaný v najprestížnejšej architektonickej firme. Vie, ako na to. Vyzná sa vo svete. Vie si získať ľudí a pre svojho šéfa a firmu sa rýchlo stane nenahraditeľným. Aj napriek tomu, že šéfa v skutočnosti považuje za hlupáka, a aj napriek tomu, že po ceste hore na chrbtoch iných za ním ostávajú symbolické mŕtvoly... Na rozdiel od Howarda, ktorý je vlkom – samotárom, sa Peter rýchlo stane hviezdou miestnej smotánky. Zálusk si robí aj na šéfovu dcéru Dominiku, ktorú však nedokáže ohúriť tak ľahko ako všetkých ostatných.

po ceste hore na chrbtoch iných za ním ostávajú symbolické mŕtvoly

„Otočil se k ní. Mluvil rychle a pomalu. To, co říkal, byla lež, takže si byl jistý sám sebou a šlo to hladce.“

Howard zatiaľ nielen sníva svoj sen, ale aj sa ho pokúša žiť. Aj za cenu nepohodlia, nepochopenia, odmietania. Je natoľko poctivý, natoľko verí svojim ideálom, až má z neho človek výčitky svedomia. Z toho množstva kompromisov, ktoré denne vo svojom živote urobí. Howard však nie. Je dokonale dôsledný a dôsledne dokonalý. Taký poctivý, až nereálny. Kniha ako celok je oslavou ľudského ducha, schopností človeka a sily jeho rúk.

„Kdybych našla práci, projekt, myšlenku nebo člověka, o kterého bych stála – musela bych být závislá na celém světě. Všechno se vším souvisí. Všichni jsme propojeni. Všichni sme lapení v síti, která jen čeká na to, až po něčem zatoužíme, a stačí jediná věc. Něco chceš a moc to pro tebe znamená. A někde někdo čeká připraven ti to vyrvat z rukou. A ty nevíš, může to být tak skryté a tak vzdálené, ale někdo čeká a ty se jich všech bojíš. A tak se hrbíš, plazíš se, doprošuješ se a přikyvuješ – jen aby ti dovolili si to nechat. A pak se rozhlédni, komu to přikyvuješ.“

Je natoľko poctivý, natoľko verí svojim ideálom, až má z neho človek výčitky svedomia

Čakala som, kedy sa Howard a Dominika stretnú. Ešte viac na to, čo z toho stretnutia vzíde. Pretože to bolo nevyhnutné. Ono a ešte presvedčenie, že originálny a nepochopený architekt Howard ostatných o svojom videní sveta napokon presvedčí. Postavy v tejto knihe sú totiž hlbšie, ako sa na prvý pohľad zdá, a navonok jednoduchý príbeh o mladom mužovi, hľadajúcom si svoje mieste pod slnkom, skrýva hlboké ľudské posolstvo. Je štúdiou charakteru, je omnoho viac ako len román. Konaniu niektorých postáv som nerozumela, ich cieľavedomému ničeniu človeka, ľudskosti. Ale stav, keď na knihu nahlas kričím „Čo?!“, je poctou autorovi. V tomto prípade autorke.

„A co je vlastně podle vás poctivost? Schopnost neukradnout z kapsy hodinky tomu, kdo stojí vedle vás? Ne, tak jednoduché to není. Kdyby to bylo jen v tomhle, pak bych klidně řekl, že 95 procent lidí jsou čestní, rovní občané. Až na to, že, jak vidíte, nejsou. Poctivost je schopnost stát za nějakou myšlenkou. Za předpokladu, že je člověk schopen myslet.“

Hutný, obsažný text nie je možné len tak preletieť. Núti vás myslieť

Hrubá, 800 stranová kniha Zdroj s tenkými listami, malými písmenami a hutným textom predstavovala pre mňa lákavú výzvu. S radosťou som jej podľahla. Ale musím poctivo priznať, že nie vždy sa čítala ľahko. Vyžadovala si čas a trpezlivosť. Hutný, obsažný text nie je možné len tak preletieť. Núti vás myslieť. Rozhodne to nie je kniha na privodenie si sladkých driemot alebo na letmé čítanie pri zapnutom televízore. Nie. Musíte sa na ňu sústrediť. Musíte sa jej odovzdať. A ak máte radi ľahké čítanie a predvídateľné konce, ani po nej nesiahajte. Je určená náročnejším čitateľom. Takým, ktorí chcú nad prečítaným aj rozmýšľať. Je intelektuálnou výzvou a ja ju odporúčam všetkým, ktorí sa takýchto výziev neboja. Lebo práve preto nás v škole učia čítať, pre tento typ kníh.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Ayn Rand
  • Národnosť: rusko-americká
  • Knihu vydalo: Berlet
  • Počet strán: 880
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2000
  • Žáner: filozofia
Čítané 1357 krát
Viac z tejto kategórie: « Posledný súd 90 minút v nebi »

Napíšte komentár