piatok, 11 júl 2014 20:52

Tisíc rokov vrúcnych modlitieb

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Zažili ste roky minulého režimu, alebo ho poznáte už iba sprostredkovane z rozprávania svojich rodičov či priateľov? Aj v súčasnosti existujú krajiny, kde má komunistický režim a jeho ideológie popredné miesto vo všetkých sférach ľudského života. Jednou z takých krajín je Čína, kde ani v 21. storočí ľudia nepocítili ani len závan toho, čomu my tak radi hovoríme demokracia.

Kniha Tisíc vrúcnych modlitieb je súborom 9 krátkych poviedok s jednou spoločnou témou – komunizmom a jeho vplyvom na ľudský život. Autorka Yiyun Li pochádza z Číny a preto vie, o čom píše. Aj keď skladá slová citlivo a s istou dávkou nadhľadu, z každého príbehu cítiť jej osobnú skúsenosť. Aj keď píše o manželoch Suových, Jangovi, Lin Kchangovi a ďalších, je to ako by ich všetkých osobne poznala. Je to však iba zosobnenie reality, ktorá v každom príbehu dostala iné meno.

Autorka Yiyun Li pochádza z Číny a preto vie, o čom píše. Aj keď skladá slová citlivo a s istou dávkou nadhľadu, z každého príbehu cítiť jej osobnú skúsenosť.

Poviedky vás chytia za srdce. Postavy v nich nie sú hrdinami v zmysle zomrel hrdinskou smrťou, umrel za svoje ideály, v ktoré veril. Postavy v príbehoch umierajú z rozhodnutia tých druhých. Vo vnútri námesačných tiel umierajú na samotu, nepochopenie, upínanie sa iba na vlastný svet s túžbou nevedieť nič o tom druhom - susedovi či obchodníkovi z rohu ulice - pretože každá „nevinná“ informácia o iných vás môže stáť život. Z prečítaných strán dedukujem, že život pre ľudí nebol tým najcennejším, čo mali...

Pýtam sa vesmíru, ako je možné, že sa na svete páchajú na ľuďoch také zverstvá? V poslednej, nepoviedkovej, ale najemotívnejšej kapitole knihy Li píše, ako guľkou do hlavy popravili mladú ženu. Poviete si: "Strašná smrť" (podľa niekoho je smrť stále zlá. Neexistuje smrť dobrá ani zlá. V poviedke “Čínske slivky” starci v tieni stromu na túto tému polemizujú – odporúčam sa venovať jej). Áno, bola by zlá... keby jej pred popravou nevyrezali „muži v bielom“ obidve obličky bez anestézy, keby sa tomu neprizerali oči tisícok ľudí prítomných na štadióne – starých, mladých, zdravých, chorých, malých aj väčších detí – keby jej telo nenechali len tak ležať v prachu štadióna, potom nevyhodili za mesto, kde by ho neznásilnil úchylák so zvrátenými chúťkami a keby si jej genitálie nenaložil do formaldehydu a neočumoval pri večeri. Bez týchto iných skutočností by to bola “iba zlá” smrť. Takto je to ale nechutné zverstvo a spôsob režimu, ako sa pomstiť tým, ktorí ho nahlas a verejne odmietajú.

„- Už som ti to hovoril: pre nás, čínske slivky, žiadna spravodlivosť neexistuje.
-Keď zabiješ jedného človeka, si vrah. A keď ich zabiješ mnoho, je z teba hrdina.
-Lao Ta ich zabil sedemnásť.
-To nestačí.
-Hrdina si, keď to urobíš okato a dáš si na tom záležať.
-Keď sa ti to nepodarí, nie si nič.“

Postavy v príbehoch umierajú z rozhodnutia tých druhých. Vo vnútri námesačných tiel umierajú na samotu, nepochopenie, upínanie sa iba na vlastný svet s túžbou nevedieť nič o tom druhom

V poviedkach sa začítate do životných príbehov obyčajných ľudí unášaných rovnakým tempom života v komunistickej Číne. Prežívate s nimi nerozhodnosť konania v rôznych životných situáciách (Princezná z Nebrasky), odovzdanie životov do rúk tých hore (Nesmrteľnosť), premýšľanie nad vlastnými osudmi a nad osudmi nespravodlivo odsúdených a “spravodlivo” neodsúdených (Čínske slivky) alebo osud malého chlapca, ktorého nemal nikto radšej, ako stará pani upratovačka na školskom internáte (“Nechteňátko”). Veľmi sa mi páči, ako autorka svoje názory na situáciu v Číne vyjadruje cez triezve postoje tých, ktorým sa krajinu podarilo opustiť a ktorí začali novú kapitolu v slobodných krajinách. Ako sa zmenilo ich zmýšľanie, životný štýl, úroveň života, nazeranie na život v režime a ako už títo ľudia nevedia pochopiť svojich rodičov, súrodencov a priateľov, ktorí ostali „doma“.

Odporúčam prečítať všetkým, ktorí si myslia, že žijú v kur...sky zlej dobe a štáte.

„Prekvapuje ma, že nikdy nepočuli o Inštitúte ani o atómovom priemysle. V mojom svete sa každé dieťa vyzná v jadrových zbraniach a vymysleli sme si prezývku „atómová bomba“ pre našu riaditeľku základnej školy.“

V poslednej kapitole Li najviac a priamočiarejšie opisuje svoj postoj k životu v Číne, keďže tam sama prežila veľkú časť svojho života, kým sa nepresťahovala do Ameriky. Kniha sa nečíta ľahko, ale nie je to ani klasika od ruských spisovateľov. Odporúčam prečítať všetkým, ktorí si myslia, že žijú v kur...sky zlej dobe a štáte. A tiež ako spomienku na komunistického vodcu Kim Ir-sena, ktorý by mal pred pár dňami o 20 rokov viac, ako keď umrel.

„Keď nás hladomor prekvapí nepripravených, počúvame z rádia diktátorove povzbudivé slová. Vyzýva nás k uťahovaniu opaskov v mene komunistickej budúcnosti a my v nich šťastne vyrážame nové dierky.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Yiyun Li
  • Národnosť: čínska
  • Knihu vydalo: Knižní klub
  • Počet strán: 205
  • Dátum vydania: sobota, 01 január 2011
  • Žáner: filozofia
Čítané 1165 krát

Najnovšie od Michala Guľasová

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.