Budúcnosť roku 2059. Spolovice vymyslený svet riadi nebezpečná organizácia Scion, ktorá likviduje tzv. jasnovidcov. Nie sú to však cigánski kočovníci, ale ľudia s rôznymi darmi, ako napríklad vidieť auru či dokonca z nej vyžiť a vysať ju. Naša hlavná hrdinka Paige je vzácny typ jasnovidca, ktorý sa nabúrava do snových krajín a je akýsi haker. Príbeh hovorí, do akých rozmerov sa dokáže zhoršiť budúcnosť a ako by to vyzeralo.

Vraj konečne dobrá upírska séria. Žeby...?

Zaseknúť sa medzi nebom a zemou a byť neviditeľný pre celý okolitý svet nie je ktovie čo. Stokrát horšie je, že až nad svojím vlastným hrobom zistíte, komu ste za čo v skutočnosti stáli. Čo sa týka Alony, pravda bola ako dýka zabodnutá hlboko do chrbta.

Stavím sa, že ani len netušíte, čo je to kód večnosti, rovnako ako netušíte, čo je to C-kocka. Ale to neprekáža. Na takéto veci si pri Artemisovi Fowlovi jednoducho musíte zvyknúť.

V Tolkienovom románe Húrinove deti sa vraciame späť do prostredia úchvatnej Stredozeme, šesťtisícpäťsto rokov pred udalosťami opísanými v legendárnom Pánovi prsteňov. Do obdobia, kedy elfovia a ľudia bok po boku bojovali proti hrozivému Sauronovmu pánovi Morgothovi.

O kryospánku, ktorý vás zmrazí na desaťročia, o nanočasticiach, ktoré vás zbavia akejkoľvek chorej bunky v tele a pilulkách, ktoré vymažú spomienky na všetko nepríjemné. O svete, ktorý je mihom oka odsúdený k záhube.

„Mám pocit, že už som si zvykla na tie rôzne druhy energií, ktorým som vystavená, kamkoľvek prídem. Len občas zabúdam, ako ma to ničí. Najmä keď sa nechránim a nemám so sebou ani iPod."

„Uvedomil si, že je znovu vo zvyčajnom vesmírnom priestore, ale stačil jeden pohľad na nebo a vedel, že je od Zeme vzdialený na svetelné stáročia. Ani sa nepokúšal nájsť nejaké známe súhvezdie, ktoré bolo od nepamäti blízke človeku. Azda ani jednu z hviezd, ktoré sa teraz okolo neho jagali, dosiaľ človek voľným okom nevidel."

Čo robiť v prípade, ak je zemský povrch i ovzdušie zamorené zabíjajúcimi toxínmi? Táto kniha vás vtiahne práve do takéhoto sveta a predstaví vám život posledných ľudí v podzemnom sile, kde sú kamery jediným prepojením s vonkajškom.

Nestáva sa mi často, aby som čítala knihu a potom si pozrela aj jej filmové spracovanie. Ani v opačnom poradí. Niekedy si nechcem pokaziť dojem z knihy filmom, inokedy zas po tom, čo si pozriem dobrý film nemám chuť čítať knihu, lebo veď viem ako skončí... V prípade Divergencie som ale urobila výnimku. Oplatilo sa?

„Vlastne si ani nemyslím, že z nás niekto ostal. Okrem mňa. Presne tak sa to skončí, keď sa z vás stane lahôdka. Keď po vás zatúžia. Vyhyniete.“

Ak máte už po krk zlatučkých a milučkých upírikov, môžem vás aspoň trochu potešiť. Tu žiadni nablýskaní Edwardovia nie sú. Pretože toto je svet beštií a krvilačných zrúd prahnúcich iba po jedinom: užiť si s ľuďmi ako sme my, a potom sa rýchlo vypariť.

Prototyp Eva, o ktorom píše Pišta Vandal, mal byť prototypom dokonalej ženy. Kniha Prototyp Eva sa však v žiadnom prípade nedá považovať za prototyp klasickej slovenskej literatúry!

Aj vám sa len ťažko opúšťa svet knižných hrdinov po dočítaní knihy? Čo ak by som vám povedala, že už viac nemusíte? Čo ak existuje kniha, ktorej dej môžete ovplyvniť svojimi želaniami a túžbami?