Mária Brišová

Mária Brišová

Peniaze nie sú všetko. Toto je snáď jedna z najpoužívanejších viet, ktoré sa na nás sypú z každej strany. Nie sú všetko, lebo dôležitejšie je zdravie, šťastie, láska, teda všetko, čo nám prajú rodinní príslušníci a priatelia k narodeninám. Nuž, skúste si kúpiť lieky za pekný úsmev alebo každodenné jedlo za pánbohzaplať.

Všetci majú právo na šťastný život. Skutočne? Prečo potom niekto nemá ani len najmenšiu šancu na pokojný a dokonalý život?

Je možné, že zrkadlá neukazujú len odraz toho, kto sa doň pozerá, ale dá sa v nich nájsť niečo oveľa viac? A čo ak tam len chcete nájsť niečo viac, ale stále to nechodí?

Zrúcať múry Jericha nebolo to najťažšie. Zničiť hradby chrániace srdce – to je skutočná výzva.

Keď vieme, že nám má prísť dôležitá pošta, netrpezlivo prešľapujeme z nohy na nohu a vyzeráme z okna, či sa neblíži poštárka. Očami posúvame ručičky na hodinách, aby už konečne nastal čas jej príchodu. Keď však príde s prázdnymi rukami, pretože naša zásielka sa omeškala, to sú len vtedy nervy... Čo by sme ale robili, ak by sa takáto čakajúca agónia ťahala dobrých pätnásť rokov?

Čo iné nás donúti vnímať seba ako hrdinu románu, keď nie román samotný? Ivana Lacková na tak drobnej knižke ukázala, že každý môže byť hlavnou postavou (či už pozitívnou, alebo negatívnou). Môže byť hrdinom vo svojom vlastnom živote, nech je podľa nás akokoľvek nudný či otrepaný.

Často sa stáva, že keď bežní ľudia uvidia bezdomovca, odvrátia zrak a usilujú sa rýchlosťou blesku vypariť z povrchu zeme, prípadne sa tvária, že sú sami súčasťou asfaltového chodníka a nie je ich vôbec vidieť. Nepristaviť sa ani na moment však môže znamenať, že ste práve urobili osudovú chybu a obišli ste skutočne talentovaného bezdomovca.

Aká matka, taká Katka, aký otec, taký syn. Toto porekadlo síce nemá vždy pravdu, no väčšina prípadov sa spomenutému pravidlu až tak nevymyká. Pokrvné puto niekedy znamená viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Niekedy zdedíme len modré oči či krivý nos, no občas sa stane, že nám do vienka rodičia posunú aj vražedné sklony. A aj keď voči nim bojujeme, raz sa určite prejavia.

Naša pamäť to je vec podivuhodná. Znesie toho v podstate dosť veľa, no v istom bode ju to prestáva baviť a zavolá si na pomoc kamoša s menom zabúdanie. To je dosť veľká škoda, keďže sú momenty, ktoré by sa z našej pamäte vytratiť nemali.

Nájsť si nového manžela a dieťaťu nového otca nie je vôbec jednoduché. O to viac v prípade, keď sa samotné dieťa rozhodne, že vám toho pravého nájde.

Strana 8 z 14