nedeľa, 30 marec 2014 13:37

Záhrobná kniha

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Živí a mŕtvi. Na jednej strane bytosti, ktoré sa dokážu rozplynúť, na strane druhej telesné schránky, ktoré možno fyzicky objať. Dva svety, medzi ktorými stojí pevná bariéra. No Neil Gaiman prišiel na to, ako túto bariéru rozbiť. Neveríte? Presvedčte sa!

V jednu noc sa udeje vražda. Traja členovia rodiny padnú za obeť, no ten štvrtý a najmenší člen sa odplazí k cintorínu. Medzi dušami, ktoré tam bývajú, to narobí rozruch. Nakoniec sa ho ujmú dvaja zosnulí manželia a dajú mu nové meno. Prelud Owens tak vyrastá medzi mŕtvymi, i keď on sám je živý. Na cintoríne si okrem náhradných rodičov nachádza i učiteľa a pestúna Silasa. Čím viac rastie, tým viac sa skúša zoznamovať aj s prostredím tam vonku. Podarí sa mu nakoniec odhaliť vraha svojich skutočných rodičov? A čo ho to bude stáť?

Zatiaľ čo Lud, celým menom Prelud, objavuje a rozpoznáva rozdiely, podobnosti a všedné maličkosti oboch svetov, vy máte možnosť byť svedkami úžasného príbehu. Každá kapitola v sebe nesie kúsok mágie, čara a kúzla. Nie každý to tam však uvidí. Záhrobná kniha je často odporúčaná deťom a milovníkom fantasy. Podľa mňa má oveľa viac. Mal by ju chytiť každý, kto si v sebe stále pestuje kus dieťaťa. Nečakajte ale žiadne infantilné historky ani školácky jazyk. V Záhrobnej knihe ide o niečo úplne iné.

„Luda striaslo. Žiadalo sa mu objať Silasa a sľúbiť, že ho nikdy neopustí, ale nešlo to, tak ako nešlo objať lúč mesačného svetla. Nie preto, lebo Silas nebol hmotný, ale jednoducho sa to nepatrilo. Niektorých ľudí objať môžete, Silasa nie.“

Príbeh malého Luda je vhodný pre duše, ktoré nepoznajú hraníc. Sú ochotné snívať, spoznávať nepoznané, neboja sa uveriť niečomu novému a dokážu precítiť každý moment. I ten najbanálnejší, no mnohí iste viete, že práve v takých sa toho nachádza najviac.

Kto nevie oceniť maličkosti a knihy vníma len ako súbor písmeniek určených na zabitie dlhej chvíle, bude sa na Záhrobnú knihu pozerať podozrievavo, nepekne a nechápavo. Pretože tu nemá šancu spozorovať to, čo tam autor vložil. A nie je to len obyčajné putovanie rastúceho chlapa po strašidelných miestach.

„,Veď si to videl. Všetko si videl. Živých aj mŕtvych. Ako spolu tancujeme. Prečo sa o tom nik nechce rozprávať?´
,Lebo svet má svoje tajomstvá a o niečom sa rozprávať nesmie. Pretože ľudia si nepamätajú všetko.´“

Ako autor dokázal, že príbeh, ktorý sa začína vraždou a väčšinou sa odohráva na cintoríne, môže pôsobiť radostne a chytiť nás za srdce? Asi každý z nás by najprv čakal depresiu, krvilačnosť, násilie a mrazivú mystiku. No Gaiman sa tomu úspešne vyhol. Ako je to možné? Aj po prečítaní celej knihy sa mi na túto otázku ťažko odpovedá. Neviem, vďaka čomu Gaiman premenil navonok krutý príbeh na rozprávku pre dospelých. Skúste tam odpoveď pohľadať vy.

Niekedy pocítite zimomriavky, niekedy náznak strachu, no oveľa častejšie hrejivé teplo na duši. Pretože krásne momenty skryté v texte nenechajú chladným nikoho, kto sa nebojí nechať si v sebe zapáliť plamienok lásky. Práve o tento cit v knihe ide. A tiež o bezhraničné priateľstvo, rešpekt, úctu a odvahu. Uvidíte tu to, čo sa autor snažil zamaskovať? Ste ešte stále schopní stať sa na chvíľu dieťaťom? Záhrobná kniha je stopercentným lakmusovým papierikom. Vďaka nej uvidíte, na akom stupni sa nachádza vaša fantázia a schopnosť vnímať ukryté čaro.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Neil Gaiman
  • Národnosť: britská
  • Počet strán: 272
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2009
  • Žáner: fantasy
Čítané 4969 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.