štvrtok, 01 marec 2018 18:27

Dym

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Predstavte si, že žijete v spoločnosti, kde by každá vaša hriešna myšlienka, každý váš nekalý zámer, skrátka všetko, čo sa dá považovať za niečo zlé, nebolo určené pre vás, ale stalo by sa viditeľným pre všetkých – a to v podobe dymu, ktorý by vychádzal priamo z vašej pokožky. Nezmysel?

Možno. Ale práve hriešnosť a jej prejavy v podobe dymu či sadzí sú ústredným motívom dystopického románu Dana Vyletu. Autor nás pozýva do obdobia viktoriánskeho Anglicka, keď kanalizácia bola ešte nejaký čas utópiou, telefón malo len zopár vybraných výnimočných a Londýn bol dúpä zhýralcov a hriešnikov. (Urodzení, čiže tí bohatí, čo nikdy nehrešili a teda nevypúšťali plyn, žili totiž na vidieku.)

Hneď na úvod by sa zišlo povedať, že hoci Vyleta zasadil svoj príbeh na sklonok vlády kráľovnej Viktórie, historické udalosti v románe nie sú prítomné. Slúžia len na vykreslenie literárneho prostredia.

Hriešnosť sa prejavuje v podobe dymu, ktorý z vás vychádza.

Postupne sa zoznamujeme s tromi mládencami, na začiatku deja študentmi prestížnej internátnej školy pre džentlmenov v Oxforde. Každý z nich je určitým spôsobom zvláštny.

Thomas je nervák opradený rodinným tajomstvom, s ktorým bojuje na každom kroku. Charlie je zase uhladený mladík, džentlmen skrz-naskrz, navyše pochádza z urodzenej rodiny, ktorá patrí medzi elitu vysokej spoločnosti. No a napokon je tu Julius, čudák, navonok pôsobiaci ako to najlepšie v Oxforde, avšak všetci tušia, že pod maskou svätca sa pokojne môže ukrývať samotný diabol.

„Moc je podmienená morálkou. Tí, čo vládnu, vládnu preto, lebo sú lepší ľudia než ich poddaní. Máme to napísané na našej bielizni. Nemožno to poprieť. Isto poviete, že je to preto, lebo máme cukríky a falšujeme svoju mravnosť. Lož má však ešte hlbšie korene. Po celý život sa trénujeme proti dymu. Chodíme do školy, trestajú nás, učíme sa dávať si pozor na slová, na činy, na myšlienky. Meníme sa na mníšky. Úbohé, chladnokrvné mníšky. Sme uväznení vo svojej disciplíne: sme schopní podlosti, odsudzovania, nenásytnosti. Nie však lásky.“

Ľúbostný trojuholník, účelné opisy a kvapka filozofie.

Charlie je Thomasov jediný priateľ, rozumejú si aj bez slov, preto keď Thomas prijme pozvanie na vianočné sviatky k strýkovi, ochotne ho nasleduje. Ani jeden z nich nie je pripravený na to, čo ich po príchode do kaštieľa čaká. Netušia, že sa práve zaplietli do jedného z najviac strážených tajomstiev vlády, nevedia, že už nikdy nič nebude také, ako bolo predtým.

Spolu s Thomasovou sesternicou Liviou sa nedobrovoľne zapoja do boja proti plynu, chcú ho vykynožiť a skoncovať s pokusmi na ľuďoch nenakazených plynom. Myslíte, že by sa im to mohlo podariť? Dokážu v sebe nájsť dostatok psychických a fyzických síl? Budú vládať bojovať s Juliusom, ktorého dym už naplno pohltil?

Ja som bola z Dymu zmätená a táto zmätenosť prispela k tomu, že som sa knihou len ťažko prelúskala. Zaradila by som ju k young adult žánru (a tento typ literatúry veľmi nemusím) – máme tu typický ľúbostný trojuholník Thomas – Livia – Charlie. Nielenže sa „riešia“ medzi sebou navzájom, ale každá z týchto postáv prechádza akýmsi vnútorným prerodom, ktorý sa časom prejaví aj na ich zovňajšku.

Livia polovicu románu nevie, koho chce, snaží sa svoj momentálny výber logicky zdôvodňovať. Zároveň zápasí sama so sebou – jedna jej časť chce byť upätou mníškou, tá druhá má zase chuť robiť (v jej očiach) nemravné veci. „Mníška“ by chcela spoľahlivého Charlieho, „nemravnica“ zase netvora Thomasa. Tieto pasáže boli pre mňa mimoriadne nudné a s pribúdajúcimi stranami a rastúcim priateľstvom medzi chlapcami som sa pripravovala na fakt, že nakoniec milú Liviu odvrhnú a sami sa stanú párom – popravde by ma to vôbec neprekvapilo.

„Čo ak by sme pozabíjali najslabšie zvieratá? Tie s najkratšími krkmi? Tie, ktorým chýba vôľa meniť sa? A uplatnili by sme pri mláďatách systematický program naťahovania, ktorý by sa začínal už takpovediac od kolísky? Predstavte si to zrýchlenie pokroku! A potom si to preneste na morálnu oblasť.“

Dym má v sebe čaro – preto mu dáte šancu.

Ak si odmyslím túto dejovú líniu, zvyšok sa dal. Dym má v sebe nejaké čaro, čo spôsobilo, že som mu dala šancu a po prečítaní prvej časti ho nezahodila. Neustále som však na niečo čakala. Na prejav pomsty, nejaký obrat alebo čokoľvek, čo by mi spôsobilo zimomriavky či hlboký nádych a výdych. Nič také sa v mojom prípade nedialo. Iste, boli aj prekvapivé momenty, keď sa konečne dospelí, z ktorých nikto nechcel byť zlý, začali pomaly prejavovať. No na môj vkus ich bolo žalostne málo.

Dym preto odporúčam najmä „mladým dospelým“, ktorých kniha môže osloviť spomínaným trojuholníkom a tajomnom, prameniacim z najčernejších sadzí. Zároveň môže byť určená aj pre tých, čo radi čítajú o rôznych sociálnych pomeroch a nespravodlivom rozvrstvení spoločnosti. Ale aj pre náročných čitateľov, ktorí sa neboja účelných opisov, filozofie a radi sa zamýšľajú.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Dan Vyleta
  • Národnosť: anglická
  • Knihu vydalo: IKAR
  • Počet strán: 488
  • Dátum vydania: utorok, 24 január 2017
  • Žáner: fantasy
  • ISBN: 9788055152318
Čítané 973 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.