štvrtok, 20 júl 2017 14:55

Siréna

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Siréna – slovo evokujúce kvílivý hlučný výstražný tón. Komu by napadlo, že by sa ňou mohol stať? Ani Kahlen sa ňou nestala úplne dobrovoľne a ťažko sa zmieruje so svojím osudom.

V jednej chvíli sa plaví so svojou rodinou na dovolenkovej lodi a v druhej začne zúriť búrka a v nej počuje krásny vábivý a omamný spev, za ktorým všetci pasažieri bezhlavo skáču do vĺn. Kahlen tiež skočí, ale ako jediná si zachová zvyšky zdravého rozumu a snaží sa zachrániť, pretože chce žiť. Jej prosbu vypočuje Oceánia – zachránia ju tri nadpozemsky krásne bytosti, ktoré sa predstavia ako sirény. Dostane možnosť stať sa jednou z nich: najbližších sto rokov bude kŕmiť Oceániu nešťastníkmi, ktorých opantá jej spev. Ale prinesie jej to nečakané výhody: nikdy počas týchto rokov v službe pre ňu nebude chorá, zranená ani nezostarne. Po tomto limite sa znova stane človekom a zabudne na všetky tie roky.

ženy s krídlami a pazúrmi či s chvostom ako morské panny

Sirény poznáme z gréckej mytológie ako bájne bytosti zobrazované buď ako ženy s krídlami a pazúrmi, alebo s chvostom ako morské panny. Čas trávili blúdením po mori a svojím nádherným spevom lákali lode na útesy a potápali námorníkov. Autorka sa inšpirovala, no sirény tu na rozdiel od mytológie stvárňuje ako súcitné a milé dievčatá, ktoré spievajú len s vypätím všetkých síl a robí ich to veľmi nešťastnými. No na druhej strane nemajú na výber, pretože keby neprijali ponuku stať sa sirénami, neprežili by.

„Dlhý biely závoj sa vznášal okolo nevesty a ťažili ju premočené čipkované šaty. Oči upierala rovno na mňa a jej prázdny pohľad napĺňal pokoj vyvolaný našou piesňou. Určite snívala, že toto bude najšťastnejší deň v jej živote, no namiesto toho mal byť jej posledným. Ani jedna z nás sa nedočká šťastného naplnenia svojej lásky. Striaslo ma – prestala som spievať.“

V ďalšej kapitole knihy sa ocitáme o osemdesiat rokov neskôr – Kahlen žije so svojimi „sestrami sirénami“ Elizabeth a Miakou v rôznych častiach sveta ako bežní smrteľníci, prenajímajú si domy, zabávajú sa, nakupujú, flirtujú... Každá má svoje záľuby – Miaka rada maľuje, Elizabeth rada strieda milencov, Kahlen je trochu introvertka a má rada samotu a spomienkové albumy. Jedinou ich zvláštnosťou je, že nerozprávajú, pretože keby prehovorili, zatemnia mysle ľudí svojím omamným hlasom volajúcim do hlbín.

keby prehovorili, zatemnia mysle ľudí svojím omamným hlasom volajúcim do hlbín

Kto by si vybral, že radšej zomrie ako sa stať sirénou, však? No keď sa nad tým človek hlbšie zamyslí, ťažko povedať, či sa dá poľahky zvyknúť na topenie iných úbožiakov a potom si ešte užívať „život“, akoby sa nič nedialo. A ďalším mínusom je určite neschopnosť rozprávať, pre mňa by to bolo teda dosť kruté a asi by som sa aj divne cítila, keby mi ľudia čosi hovorili a ja nič. Na druhej strane okrem tejto občasnej nepríjemnej služby Oceánii by muselo byť super nemať žiadne povinnosti, neobmedzovať sa vo finančných záležitostiach a nebáť sa o svoje zdravie. Veru, potenciálne sirény nemali jednoduchú voľbu.

Oceánia je tu vykreslená ambivalentne, takže sa vlastne nevieme rozhodnúť, či predstavuje kladný alebo záporný prvok v knihe. Pozitívne vykreslená je ako „matka“ – miluje svoje sirény, vždy ich rada vypočuje, pomáha im pri zabúdaní na traumatické zážitky z minulosti, poradí, čo je pre ne dobré. Miluje aj celé ľudstvo, nekŕmi sa rada, odďaľuje to zakaždým ako sa najviac dá, berie to len ako nutnosť a necíti sa vinná – vždy si vezme pár jednotlivcov, aby mohli tí ostatní fungovať ďalej. Negatívom je, že vyžaduje absolútnu poslušnosť, podriadenie a dodržiavanie pravidiel, je nemilosrdná. Tu sa mi páči, že hoci autorka o nej píše, že sa nevie vcítiť do ľudí, často sa svojím správaním podobá na človeka.

„Cítim každého človeka, ktorý do Mňa vstúpi. Tak hľadám nové dievčatá a zároveň načúvam, či niekto nemá podozrenie o pravej podstate Mojich potrieb. Občas si niektorá z bývalých sirén ide zaplávať alebo si na móle ponorí nohy do vody. Vtedy môžem nahliadnuť do ich životov. Zatiaľ si Ma žiadna z nich nepamätala.“

Jedným z pravidiel Oceánie je skutočnosť, že si neberie za svoje služobníčky manželky a matky, pretože by navždy smútili za svojimi manželmi a deťmi, a preto majú sirény zakázané nadviazať akýkoľvek vrúcnejší hlbší vzťah, nedajbože, sa zamilovať. A tu prichádzame ku kameňu úrazu – Kahlen stretne chlapca – študenta Akinliho, ktorý vôbec nerieši, že je nemá. Podmaní si ju svojou ochotou a dobrým srdcom, dokáže s ňou komunikovať aj gestami a krátkymi odkazmi na papierikoch. Keď si Kahlen uvedomí, že sa naňho namotáva stále viac, utečie, aby ho viac nestretla. No i tak sa ich cesty spájajú, Kahlen ho má vo svojich snoch, nevie myslieť na nič iné a nedokáže ho utajiť ani pred Oceániou, ktorá sa s tým nezmieri. No aby toho nebolo málo, Akinli ochorie na záhadnú chorobu a Kahlen začne prichádzať o sily aj o hlas, čo sa ešte žiadnej siréne nestalo...

Keď si Kahlen uvedomí, že sa naňho namotáva stále viac, utečie.

„Akinli nezapol rádio ani sa so mnou nesnažil zhovárať. V tichu sme sa usilovali vnímať toho druhého. Čím viac si ma premeriaval, tým viac som cítila, že mu na mne čosi nesedí. A čím dlhšie som sa naňho dívala, tým viac som pochybovala o tom, že by dokázal jestvovať v mojej prítomnosti, vystavený môjmu svetu dlhšie než pár hodín.“

Kiera Cassová je už skúsená autorka young adult fantasy literatúry a po sérii Selekcia siahla do trochu iného „súdka“, no vytiahla z neho opäť jednu strhujúcu a zaujímavú tému na knihu. Podľa mňa je toto ideálne čítanie na prázdniny pre každú tínedžerku, čo si chce oddýchnuť od školských povinností a ocitnúť sa pri mori (aj keď len v myšlienkach).

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Kiera Cassová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: CooBoo
  • Počet strán: 288
  • Dátum vydania: streda, 10 apríl 2013
  • Žáner: fantasy
  • ISBN: 9788075442895
Čítané 1143 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.