streda, 24 júl 2013 10:49

Ukradnuté dieťa

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Počuli ste niekedy o podhodencoch? Existuje mnoho legiend a aj keď sa vždy v niečom líšia, v jednom sa zhodujú. Podhodenec môže byť hocikto z nás. Váš sused, kamarát či dokonca učiteľ! Len sa k tomu, samozrejme, neprizná a nám ostatným ostáva len dúfať, že ten človek, ktorého máme radi, je obyčajná bytosť z mäsa a kostí.

V knihe od amerického autora sa prelínajú dva svety, pričom hranica medzi nimi je krehká, priam priesvitná a môžete ju hocikedy prekročiť bez toho, aby ste si to uvedomili. Po jednom zo svetov pobehujú normálni ľudia, no ten druhý má nádych mystickosti. Žijú v ňom rarachovia, malé prefíkané bytosti z kmeňa faerov, ktoré striehnu na ľudské deti a pozorne kopírujú ich zvyky. Prečo to robia? Lebo jeden rarach sa stane podhodencom a prejde do ľudského sveta. Vybrané dieťa unesú a musí sa stať rarachom. Táto výmena prebieha bez toho, aby si to niekto z ľudí všimol. Čaká to aj Henryho Daya, malého nič netušiaceho chlapca. Dostáva sa do lesa a je prinútený žiť s rarachmi, zatiaľ čo podhodenec získava jeho meno a všetky vymoženosti života medzi ľuďmi. Po rokoch sa minulosť začína z ich pamätí vytrácať, no raz sa ich cesty stretnú, a práve vtedy to začína byť zaujímavé...

„V minulosti faerovia nešpehovali tých, čo odišli z kmeňa. Podhodencovi dali pokoj, zabudli naňho a dali mu možnosť prežiť ľudský život. Nebezpečenstvo nášho odhalenia zo strany takého človeka je veľké, lebo po zmene pociťujú odpor k obdobiu, ktoré strávili medzi nami, a obávajú sa, že ľudia prídu na ich temné tajomstvo.“

Tak ako sa striedali kapitoly, menili sa aj rozprávači. Pravý Henry Day dostal od rarachov meno Aniday a spolužitie týchto mysterióznych bytostí nám autor podával cez neho. Ľudský svet približoval bývalý rarach. Bolo zaujímavé pozorovať, ako obe postavy formovalo nové prostredie, a keďže kniha zachytáva obdobie niekoľkých desiatok rokov, zmeny v charakteroch nadobudli obrovských rozmerov. Obe dejové línie si zachovávali rozprávkový a magický nádych, no napriek tomu príbeh nepôsobil umelo či vymyslene, ale celkom reálne.

„Skrývali sme sa v tieňoch a znehybneli sme, keď sa vyskytli náznaky, že niekde mohli byť ľudia. Zastávali sme iba na miestach, ktoré sa zdali opustené, pri domoch, kde nikto nebol dnu, jastrili sme, sliedili a všeličo brali. Preškriabali sme sa cez nízky kamenný múr a z hrušky sme si každý natrhali za náruč plodov.“

Príbeh je akousi pavučinou utkanou z lásky, strachu, obáv, prchavých okamihov radosti, ladných tónov hudby, boľavých závanov minulosti a nejasných pocitov z budúcich dní. Na svojej koži pocítite, ako sa okolo vás obmotávajú vlákna tejto magickej spleti, až sa úplne paralyzovaní ocitnete v jej strede. Nebude ľahké sa z nej vymotať, pretože všetko, čo sa v knihe odohráva, vám niekoľkými hlbokými rezmi prenikne do duše. Ešte dlho po tom, ako knihu dočítate, vo vás zostane zvláštny melancholický pocit, ktorý možno časom zoslabne, no jeho náznak sa tam udomácni navždy.

Kniha je manifestáciou toho, že najväčšie bohatstvo sveta sa ukrýva v každom z nás, a len my sami rozhodneme o tom, či budeme z týchto večných zásob čerpať. Hlavná myšlienka knihy bola krásne zhrnutá v jednej vete na samom konci príbehu: „V srdci je viac než len pohyb krvi.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Keith Donohue
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 311
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2008
  • Žáner: fantasy
Čítané 1637 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Dcéra snehu Neverwhere »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.