Vytlačiť túto stránku
piatok, 10 jún 2016 08:09

Mamut farby malinového lekváru

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Krásny obal a originálny názov knihy vás zaujmú hneď na prvý pohľad, no pravá lahôdka na vás čaká až po otvorení a začítaní sa do okúzľujúcich poviedok, ktoré vás zavedú na miesta blízke aj vzdialené, nachádzajúce sa mimo hranice našej slnečnej sústavy.

Mamut farby malinového lekváru nie je len názov celej knihy, ale aj úvodnej poviedky. Autorka si nemohla zvoliť lepší príbeh na začiatok. Hneď od prvých stránok ste vtiahnutí do deja a spisovateľka vás z neho nepustí do poslednej strany. Až neuveriteľne ľahko sa vcítite do malého hrdinu. Ako mávnutím čarovného prútika sa prenesiete do škôlkarských čias, kde učiteľky ohovárali ostatných pri kávičke a poobedňajší spánok bol utrpením. Overíte si svoju hypotézu, že to nebol len výplod vašej fantázie, keď ste aj vy ako malí videli hýbať sa svojich plyšových miláčikov, ktorí vás poslúchali na slovo. Bolo mi len ťažko uveriť, že poviedka skončila tak rýchlo.

Od vesmírnej lode až po záhadné planéty – autorkina predstavivosť v originálnych príbehoch nepozná medze.

Nikdy by som si nepomyslela, že sci-fi príbeh sa dá rozprávať z pohľadu malého chlapca, no Zuska Stožická milo prekvapila. Borko nie je jediný detský hrdina v zbierke poviedok. Záhada, ktorá sa postupne preplietala a zhusťovala počas toho, ako sa rozvíjal príbeh, určite nikoho nenechá chladným. S radosťou by som uvítala pokračovanie aj s poriadnym koncom a ručím za to, že aj vy budete chcieť vedieť, ako to dopadlo s mamutom farby malinového lekváru. 

„Žiarila šťastím. Ale počítač nereagoval. Asi naozaj nevedia prežívať ľudské city, pomyslela si. Hoci v ňom našla po dlhom čase priateľa, nedokázal zdieľať N´Dorinu radosť.“

 Autorka dokázala, že aj vedecká fantastika sa dá spojiť s krásou jazyka a nemusí používať len chladné technické termíny.

Fantázia a predstavivosť Zusky Stožickej vás chytí za srdce a hlavných hrdinov už nebudete chcieť opustiť. Celé sa to komplikuje o to viac, že kniha obsahuje niekoľko výnimočných poviedok, a tak malé emocionálne rozpoloženie zažívate častejšie ako pri čítaní románu. Autorka svojim čitateľom ponúka možnosť byť nielen deťmi, ale aj vesmírnymi cestovateľmi, astrálmi, vypočítavými obchodníkmi, zamilovanými zimnými kráľovnami či posledným žijúcim príslušnikom kmeňa N´Dorov. Každá poviedka je jedinečná nielen svojimi postavami, ale aj zasadením. Od vesmírnej lode až po záhadné planéty  autorkina predstavivosť v originálnych príbehoch nepozná medze.

„Netúžila počúvať chvastanie spojené s drobným intrigovaním, zvádzanie znudených dám, ani politicko-obchodné tajomstvá, sprevádzané uisťovaním, že šum vody zabrání akémukoľvek odpočúvaniu... Hlupáci. Veď vlny si nikdy nič nedokážu nechať pre seba.“

Táto kniha je druhou zbierkou mladej autorky. Napriek tomu spisovateľka píše, ako keby mala za sebou mnohoročné skúsenosti. Zvláštny, až poetický jazyk sa objavuje na miestach, kde by ste ho nečakali a zanecháva vo vás hlboký dojem. Autorka dokázala, že aj vedecká fantastika sa dá spojiť s krásou jazyka a nemusí používať len chladné technické termíny. Niet divu, že Zuska Stožická pravidelne vyhráva ceny v sci-fi a fantasy literárnych súťažiach. Bohužiaľ, mimo svojej kategórie je v širšom svete viac-menej neznáma. Je to obrovská škoda. Poviedky tejto slovenskej spisovateľky si zaslúžia byť čítané masami a miznúť z pultov kníhkupectiev skôr, než stihnú vychladnúť z tlače. Jediná vec, ktorú by som autorke vytkla, je nedostatok jej románov. Respektíve žiaden. Jedinečné svety, ktoré rozpracovala vo svojich poviedkach, si zaslúžia viac pozornosti a širší priestor.

„Mlčali a vychutnávali posledné chvíle tepla. Obaja tušili, že budúcnosť sa stala neľútostným oceánom chladu.

Poviedky tejto slovenskej spisovateľky si zaslúžia byť čítané masami a miznúť z pultov kníhkupectiev skôr, než stihnú vychladnúť z tlače

Napriek tomu, že poviedky sa radia do sci-fi žánru, ktorý nepatrí medzi moje najobľúbenejšie, všetky do jednej ma nesmierne očarili a vtiahli ma so sebou do deja. Originálne nápady len tak sršia z každej jednej strany a na vás sa sypú krásne príbehy a ešte krajšie slová. Jednoducho povedané, z tejto knihy som nadšená.

Som hrdá, že Slovenka sa dala na písanie niečoho takého originálneho a ide proti prúdu kabelkových románov. Som si istá, že jej jedinečnosť sa jej čoskoro vyplatí a Zuska Stožická bude čoraz známejšia, pretože napriek tomu, že nie som fanúšik sci-fi a ani zbierok poviedok, autorke sa zázračne podarilo pozmeniť môj názor. A to sa nestáva tak často. Tak ako mňa, zaiste presvedčí aj ostatných, ktorí by po takomto type kníh za normálnych okolností nesiahli.

Mamut farby malinového lekváru by určite nemal ujsť žiadnemu fanúšikovi sci-fi žánru, no odporúčam knihu aj tým, ktorí preferujú iné štýly. Sviežosť a originálnosť vás donútia zhltnúť všetky poviedky na jeden dych.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Zuska Stožická
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Vydavateľstvo SSS
  • Počet strán: 208
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: fantasy/scifi
Čítané 1084 krát