utorok, 22 december 2015 14:12

Príbeh služobníčky

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Trilógiu Hry o život ste zhltli ako nič a Orwellovo 1984 už poznáte naspamäť? Nezúfajte, stále je tu množstvo brilantných dystopických románov.

Kanadská autorka Margaret Atwoodová je jednou z najvýznamnejších predstaviteliek súčasnej literatúry. Cez poviedky, básne a romány sa vyjadruje k širokej škále tém a k dnešným problémom. V dystopickom románe Príbeh služobníčky nás Atwoodová zavedie do Ameriky – presnejšie povedané, to, čo z nej ostalo. Krajina sa zmieta v občianskych vojnách a ekologických katastrofách, ktoré spôsobili extrémnu neplodnosť. Ako výsledok nestabilnej situácie sa k moci dostáva fanatická kresťanská vláda. Ženy majú iba tie práva, ktoré sú im priznané v Starom Zákone. Je im odopretý prístup ku gramotnosti a všetkému vzdelaniu, nemôžu narábať s peniazmi ani vlastniť majetok.

Ženám je odopretý prístup ku gramotnosti a všetkému vzdelaniu, nemôžu narábať s peniazmi ani vlastniť majetok

Neplodnosť začína byť pociťovaná, preto sú fertilné ženy odtrhnuté od svojich rodín a stávajú sa akýmsi „verejným“ majetkom. Presúvajú sa z jedného domu do druhého za účelom zaobstarať potomstvo hlavným predstaviteľom - Kapitánom. Ak im do určitej doby neprinesú dieťa, ich osud skončí vo vyhnanstve v Kolóniách. Okrem plodných „Služobníčok“ sa hierarchia žien ďalej delí na špičku vyvolených – manželky Kapitánov a kuchárky, vychovávateľky, či rôzne pomocnice v domácnosti. Najdôležitejšími členkami spoločnosti sú však spomínané Služobníčky. Ofred je jednou z nich a kniha je práve jej príbehom.

Príbeh služobníčky je mrazivý pohľad do diktátorského režimu, kde sú úlohy žien „spravodlivo“ rozdelené (žiadna predsa nechce rodiť, variť, upratovať a starať sa o rodinu, keď tieto úlohy môžu byť pekne férovo rozdelené medzi viaceré ženy, no nie?)

„Žiarliť na niekoho môžeš len vtedy, keď si myslíš, že má to, čo by si mal mať ty.“

Najväčší dôraz autorka kladie na malé momenty, prchavé chvíľky šťastia a stavia tým do kontrastu neutešenú situáciu odvíjajúcu sa nám pred očami.

Román zobrazuje strašidelný a veľmi reálny svet. Zo začiatku je ťažké povedať, čo sa vlastne deje, keďže autorka nám toho veľa neprezradí. Stranu za stranou zbierate detaily, až sa vám nakoniec poskladá obraz spoločnosti, ktorý vám dá ako celok poriadne zimomriavky. A práve tento aspekt je to, čo robí knihu takou chytľavou. Počas čítania máte chuť rýchlo dokončiť kapitolu, aby ste sa dozvedeli čo najviac o tomto zvrátenom svete ovládanom mužmi. Všadeprítomný strach o holý život dokonale zobrazuje, aký dôležitý je tento faktor pri manipulácii s ľuďmi. Krehkosť spoločnosti je podtrhnutá všadeprítomným udavačstvom. Akékoľvek prerieknutie proti Bohu a zásadám Gileadskej spoločnosti je trestané v tom najlepšom prípade smrťou.

„Keď spomíname na minulosť, vždy myslíme na tie dobré veci. Chceme veriť, že to všetko bolo tak.“

Aj keď sa dej väčšinou odvíja lineárne, Ofred sa často túla vo svojich spomienkach, a tak dokážeme nahliadnuť aj do jej minulosti, kedy ešte všetko fungovalo normálne. Najväčší dôraz autorka kladie na malé momenty, prchavé chvíľky šťastia a stavia tým do kontrastu neutešenú situáciu odvíjajúcu sa nám pred očami. Vo svete, kde sa to len hemží emancipovanými a modernými ženami, je táto kniha dôvod, prečo sa v noci budete budiť. Napriek tomu, že už je to pár rokov, čo bol román publikovaný, nestráca nič zo svojej aktuálnosti.

Hlavná hrdinka Ofred je všetkým tým, čo by ste u protagonistky nečakali.

Hlavná hrdinka Ofred je všetkým tým, čo by ste u protagonistky nečakali. Nie je bojovná ako všetky dnešné hlavné postavy v antiutopistických románoch. Je pasívna, v depresii a každý deň sa snaží len o prežitie. Napriek tomu, že túži po slobode, je príliš vystrašená na to, aby podnikla odvážnejšie kroky. Opisom svojich bežných dní nám dáva nazrieť skôr do sociálnych následkov reforiem, než do detailného fungovania patriarchálneho politického systému. Spoznávame na povrch dokonale zbožnú spoločnosť, kde každý pozná svoje miesto, a kde slovo láska a telesná túžba stratili svoj význam, presnejše povedané sú zakázané ako hriech. Napriek tomu spolu s Ofred dostaneme možnosť nahliadnuť pod povrch, kde najvyšší hodnostári tak celkom nestratili svoju „,mužskosť“ a na pravidelných tajných stretnutiach sa odohrávajú tie najčudnejšie veci, aké si dokážete predstaviť.

„Lepšie neznamená lepšie pre každého...Vždy to znamená horšie pre toho druhého.“

Jediným nedostatkom bol pre mňa koniec, ktorý bol tak trochu rozpačitý a nedotiahnutý. Ale možno práve otvorený a neistý záver spolu s originálnym a nečakaným epilógom je to, čo román ešte viac oživilo a odlíšilo od ostatných.

Knihu odporúčam všetkým bez rozdielu pohlavia, vyznania a veku. Je to jedna z tých kníh, ktorá by mala prejsť rukami každého človeka bez výnimky. Príbeh služobníčky je často označovaný ako feministický román. Správu však autorka podáva nenásilnou formou. Svojim subtílnym rozprávaním, kvôli ktorému sa dá román označiť aj ako psychologický, čitateľov vtiahne do nového sveta a hádam mnohým otvorí oči.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Margaret Atwood
  • Národnosť: kanadská
  • Knihu vydalo: Epos
  • Počet strán: 352
  • Dátum vydania: pondelok, 01 január 2001
  • Žáner: Fantasy a Sci-fi
  • Poznámka: Citáty z anglického originálu preložila podľa svojho najlepšieho uváženia autorka recenzie.
Čítané 3440 krát

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.