štvrtok, 03 december 2015 20:03

Chrobák v mravenisku

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Volá sa Maxim Kammerer a od šéfa dostal prísne utajovanú úlohu. Nájsť istého človeka. Nájsť Leva Abalkina, ktorý zo základne na planéte Sarakš odletel na zem, ale nadriadenému sa po prílete neozval.

Bratia, klasici ruskej fantazijnej literatúry Arkadij a Boris Strugacki, si v knihe Chrobák v mravenisku podali svojho čitateľa statočne. V úvode som pri čítaní pociťovala bolesť hlavy, značný zmätok, dezorientovanosť, nepochopenie. Tak to ale býva, keď človek vstupuje na neznámu pôdu celkom nového sveta. A to sa v sci-fi príbehoch stáva pravidelne. Strugacki majú navyše svojskú literárnu poetiku, čo čítanie a pochopenie komplikuje. Je to však zároveň výzva, veď sa predsa nevzdám len preto, že tomu nerozumiem. Mám 200 strán na to, aby som pochopila. Výzvu som preto prijala.

V úvode som pri čítaní pociťovala bolesť hlavy, značný zmätok, dezorientovanosť.

Maxim nemá na výber. Šéf dal príkaz a šéfa treba poslúchať. Pustí sa preto do pátrania. Jeho úlohou je nájsť Leva Abalkina, zistiť, kde je a prečo sa neozval, no musí to urobiť tak, aby hľadaný netušil, že ho hľadajú. Keď musíte niekoho vypátrať, zhromaždite si o ňom toľko informácií, koľko dokážete, a postupne si všetko zistené overíte.

„Samozrejme, nemohol spôsobiť našej činnosti nijaké citeľné škody. Jednoducho na to nemal dosť síl. Ale zato mal dosť síl, aby neprestajne frflal a šomral, vrieskal a jačal, vyrušoval z práce a nedoprial chvíľu pokoj, trúsil uštipačné poznámky, žiadal dôsledné zachovávanie všetkých formalít, burcoval verejnú mienku proti neznesiteľnej byrokracii, skrátka – unavoval do úplného vyčerpania.“

Nie všetky známe civilizácie sú humanoidné...

Dej sa odohráva v období, v ktorom sú spojenia s inými mimozemskými civilizáciami samozrejmosťou. Nie všetky civilizácie sú humanoidné, nie všetky sú priateľské, ale tak to už vo vesmíre chodí. Lev Abalkin bol špecialistom na komunikáciu s Hlaváčmi, čo je kynoidná rasa z planéty Sarakš. Zjednodušene povedané – sú to v podstate hovoriaci psi s veľkou hlavou. Jeden z nich, Ščekn, bol Abalkinovym partnerom v istej misii. Maxim Kammerer sa tvári, že je novinár a o Abalkinovi chce napísať knihu. Pod touto zámienkou postupne navštívi mnohých, o ktorých si myslí, že by o ňom mohli mať nejaké informácie. Hľadaný napokon hľadá jeho a zdá sa, že úlohy sa obrátia. Maxim často nerozumie tomu, čo sa dozvie, no šéfovi poctivo podáva hlásenia a ten je, zdá sa, s jeho prácou spokojný.

Maxima a Leva čosi spája  ich profesia. Obaja sú progresori. Teda ľudia Zeme, ktorí sú špecializovaní na to, aby urýchľovali pokrok zaostalých humanoidných civilizácií. To, čím sa stanete, si nevyberáte sami. Na základe nervovej sústavy je vaša profesia vopred predurčená. A vaša smola je, ak sa s tým nestotožníte, pretože na výber vám nik nedá.

Chrobák v mravenisku je pomerne komplikovaná a zmätočná kniha. Na rozdiel od diela súrodencov Strugackych Pondelok sa začína v sobotu v tomto románe chýbal humor, ktorý by to celé trochu odľahčoval. Hoci dielo bolo zložito zložité, v závere sa nad ním trhali mračná a nad stránkami predsa len začalo svietiť slnko. Zdá sa, že Abalkin zistil čosi, čo môže ohroziť celý svet, preto je nevyhnutné nájsť ho a nakriatnuť na spoluprácu. Pred Kammererom je teda neľahká úloha.

Abalkin zistil niečo, čo môže ohroziť svet

„Pokúste sa predstaviť si psychiku človeka, ktorý sa dozvie, že prišiel na svet z inkubátora, ktorý zostrojili pred štyridsiatimi piatimi tisícročiami neznáme obludy s neznámym cieľom, ba navyše vie, že to vedia aj všetci v jeho okolí... Taká predstava môže spôsobiť človeku psychickú traumu, ktorú nezvládnu ani tí najlepší odborníci...“

Autori neponúkajú čitateľom žiadne prehľadné a priamočiare dejové línie, píše v doslove knihy Dušan Slobodník a ja nemôžem inak, ako s ním súhlasiť. Román Chrobák v mravenisku je zložitým dielom, po dočítaní ktorého ostanú pred čitateľom nezodpovedané mnohé otázky. Možno ich bude dokonca ešte viac, ako sa ich objavovalo počas čítania samotného. Naznačené sú mnohé hrozby, riešenia však nik neponúka. Najmenej autori samotní. Napriek tomu je však toto dielo fascinujúce. Je úplne iné ako väčšina sci-fi príbehov. Realita, v ktorej spisovatelia píšu, sa v ich prácach zväčša viac či menej vedome odráža, prečo by to u spisovateľov príbehov budúcnosti malo byť inak? Knihu odporúčam skalným milovníkom sci-fi žánru. Tých, ktorí v ňom nie sú doma, by mohla od ďalších sci-fi príbehov odradiť, preto nech tento druh literatúry načnú niečím iným ako bratmi Arkadijom a Borisom Strugackými.

Ďaľšie informácie

Čítané 1164 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová

Viac z tejto kategórie: « Galapágy Príbeh služobníčky »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.