sobota, 08 jún 2013 08:31

Dcéra snehu

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(8 hlasov)

Poznáte rozprávkový príbeh o starenke a deduškovi, ktorí si zo snehu postavili dievčatko? Ak áno, tak pocítite pri čítaní mierne deja vu. Aj Mabel, manželke Jacka, je tento príbeh známy. Obaja sa presťahujú na Aljašku - do krajiny, ktorá je krutá, neľútostivá a nechá prežiť len tých najvytrvalejších. No ten, kto sa na svet pozerá srdcom, sa do nej zamiluje.

I keď sú obaja manželia starší, nemajú deti. Každý deň sa prebúdzajú s tým, že im chýba detský krik. Raz keď nasneží, si z roztopaše postavia malé snehové dievčatko. Na druhý deň tam už nie je, no namiesto toho vidia stopy detských nôh. Dievčatko sa po dlhom čase odváži prísť až k nim do zrubu. Je drobná, plachá a predstaví sa ako Faina. Prichádza s prvým snehom, no odchádza,len čo sa oteplí. Mabel a Jack ju začnú pokladať za svoju dcéru. A vtedy sa celá rozprávka ešte len začína.

„Dievčatko,“ navrhla. „Spravme dievčatko.“ „Dobre.“ Kľakla si a spodok gule vytvarovala ako širokú sukňu. Rovnými dlaňami kresala sneh, zúžila postavu – výsledok pripomínal malé dieťa. Keď vstala, videla, že Jack vytiahol vreckový nožík. „A je to,“ a cúvol. Z bieleho snehu vykrojil krásne oči, noštek a malé biele ústočká. Mabel sa dokonca zdalo, že vidí líčka a bradičku.“

Niekedy je dobré zabudnúť na to, že sme dospelí, a ponoriť sa do rozprávkového sveta. Takého, ktorý nám z hlavy vymaže všetky starosti, rozžiari tvár a do očí prinavráti iskričky. Ligotavé, svieže, pripomínajúce detstvo. Dcéra snehu je na to ako stvorená. Rozprávkový námet v kombinácii so skutočnými trápeniami manželov je podkladom pre reálny i imaginárny príbeh zároveň.

Autorka nám ponúka pohľad do duší Jacka a Mabel, ktorí sa aj napriek nepriazni osudu milujú čistou láskou. Rozpráva o pocitoch, vzťahoch medzi ľuďmi a ukazuje, že ak je vôľa a túžba, je možné úplne všetko. Tieto myšlienky pretkáva nádhernými a nenásilnými opismi prírody. Pred očami som mala kopy žiarivého snehu, vločky som cítila na tvári, zo stránok ku mne prenikal chlad, no napriek tomu ma kniha hriala.

„A zmizla aj letná bujarosť – hustá zeleň topoľov, rozrastená praslička, žiaria vŕby. Brehy a úžľabiny, bez zelene obnažené a zaviate snehom, sa dvíhali k horám ako vetrom a dažďom vybielená chrbtová kosť. Jack sa díval pomedzi holé stromy a nevidel ani stopy po živote. Ani losa, ani veverice, ani jediného spevavého vtáka. Preletel nad ním opršaný havran, ale nezastavil sa, letel ďalej, akoby hľadal bohatší kraj.“

Je Faina skutočne dcérou snehu, alebo existuje aj iné, reálne vysvetlenie? A nie je len ilúziou dvoch ľudí, ktorí boli tak dlho osamelí? Ako to, že jej teplo nerobí dobre a stále túži cítiť na svojej pokožke dotyk snehu? Mabel sa pozrie do starej rozprávkovej knižky a hľadá podobnosť dievčatka starčekov s ich Fainou. Knižka jej však dá odpoveď, ktorá ju veľmi nepoteší, a jej zostáva len dúfať, že Faina má v sebe aspoň kúsok skutočnosti.

Hoci má kniha viac ako tristo strán, prečítala som ju nesmierne rýchlo. Hnala ma túžba poznať koniec, dopátrať sa mnohých vysvetlení a zistiť, čo sa s Fainou nakoniec stane. Bude záver rozprávkový, alebo si autorka povie, že dosť bolo vymyslených príbehov, a je načase prejsť do skutočného sveta? A nebude koniec taký istý ako celá kniha? Plný fantázie, no napriek tomu uveriteľný?

Keď som sa rozlúčila aj s poslednou vetou Dcéry snehu, zistila som, že na konci až tak veľmi nezáležalo. To čo nám autorka chcela povedať, som vycítila už v prvej tretine knihy – nádej je medzi nami aj vtedy, keď sme ju my už dávno pochovali.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Eowyn Iveyová
  • Národnosť: aljašská
  • Knihu vydalo: Fortuna Libri
  • Počet strán: 372
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2012
  • Žáner: mystery
Čítané 2678 krát
Viac z tejto kategórie: « Artemis Fowl Ukradnuté dieťa »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.