nedeľa, 15 november 2015 08:44

Labyrint: Útek

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Priprav sa a bež. Netreba nič vedieť, netreba nič cítiť. Treba len prežiť. S vymazanými spomienkami a s hŕstkou ľudí, ktorým prosto musíš dôverovať. V opačnom prípade všetci umriete.

Napínavé. Toto slovo pri knihe z pera amerického spisovateľa, ktorý študoval účtovníctvo a pracoval vo finančníctve, naberá úplne iný rozmer. Z knihy od účtovníka by sa mal šíriť pokoj, miestami až nuda, nie? A nie strach obzrieť sa a následne sa vydesiť na smrť!

Flek a iné podivné slová

Thomas sa ocitá na mieste obklopenom vysokými stenami, nepozná svoju minulosť, nevie nič, len svoje meno (ktoré vlastne ani nemusí byť skutočné). Okolo neho stojí tlupa chalanov v mladom veku, ktorí používajú slová ako „šrac“ a „čľup“ a hovoria mu, že sa ocitol na Fleku, mieste, okolo ktorého je labyrint, ktorý musia chlapci vyriešiť, aby mohli ujsť pred hrôzami, ktoré sa v ňom ukrývajú. Jediné, čo ich pred týmito hrôzami chráni, sú steny, ktoré sa sami so škrípaním každý večer po zotmení zatvoria.

Labyrint, ktorý musia chlapci vyriešiť, aby mohli ujsť...

„Tyče na pravej strane sa načahovali k dieram ako ruky túžiace po domove, v ktorom si na noc odpočinú. Vzduch vypĺňalo ohlušujúce škrípanie dverí.
Meter päťdesiat. Meter. Pol metra.
Thomas vedel, že nemá na výber. Pohol sa vpred. V poslednej chvíli sa pretisol pomedzi tyče a vstúpil do Labyrintu.
Steny sa za ním spojili a dunivá ozvena sa odrážala od brečtanom zarasteného kameňa ako šialený smiech.“

Na druhý deň po Thomasovom príchode na Flek dorazí prvé dievča vôbec. Čudné je to z dvoch dôvodov: po prvé, na toto miesto odjakživa chodili výlučne deti mužského pohlavia, a druhá vec, že sa to dialo iba raz za mesiac, teda to, že dievča prišlo už na druhý deň po Thomasovi, je maximálne čudné. O tom, že s ním dokáže komunikovať v myšlienkach, kde hovorí, že spustila koniec labyrintu a že steny sa po čase prestali zatvárať, nehovoriac.

Thomasovi a zvyšku chlapcov teda neostáva nič iné, ako nájsť cestu z labyrintu, ak nechcú zomrieť pomerne strašnou smrťou. Ale je vôbec kam utekať? Ako to vyzerá v reálnom svete?

„,Áno,´ povedal napokon Alby. ,Je to horšie. Radšej zomrieť ako sa vrátiť domov.´“

Vysoko návykové čítanie

Svet zanikol, ostalo z neho málo

Ďalší príbeh z postapokalyptického prostredia, kde je veda poriadne ďaleko. Dokáže vytvárať realitu, ktoré vôbec nie je reálna a zahráva sa s myšlienkami nevinných detí. Hneď v úvode je kniha plná otázok, ktoré kladie nielen hlavná postava, Thomas, ale v duchu aj samotný čitateľ. Navyše to, že nikto na nič neodpovedá, mňa aj Thomasa poriadne vytáčalo.

Pravdu budete odhaľovať postupne, no v istom zlomovom okamihu na to budete kašľať. Príbeh je napísaný tak dobre, že odtrhnúť od neho oči sa bude zdať takmer nemožné. Dva dni. Presne toľko mi trvalo, kým som príbeh dočítala, pričom posledné strany som čítala ráno pred odchodom do práce. Na obale by malo byť napísané: vysoko návykové čítanie.

Štýl písania, opisy, ktoré nikde neboli zbytočné, aj samotné vyvrcholenie príbehu – to všetko ma presvedčilo, že stráviť minúty, ktoré som mohla prespať, čítaním tejto knihy, nebolo vôbec zbytočné.

Rada by som v rámci vyváženia objektivity našla niečo, čo by som knihe vytkla, ale bohužiaľ, nič mi nenapadlo. Postavy si obľúbite, na nervy vám, našťastie, nikto nebude liezť a samotná story je výbornou zmesou dobrodružstva, ľudských reakcií ako sú strach, smútok či hrdinstvo (ktoré paradoxne páchajú ľudia, ktorí sa cítia ako najväčší slabosi).

Postavy si obľúbite, na nervy vám, našťastie, nikto nebude liezť.

„Thomas mal už toho podozrievania plné zuby. Nie je jeho najväčší problém práve to, že nič nevie? Pozrel chlapcovi do očí a chladne sa ho opýtal: ,Prečo ma tak veľmi nenávidíš?´
Alby nasadil neopísateľný výraz – miešal sa v ňom zmätok s hnevom a údivom. ,Nenávidím? Odkedy si vyliezol z kabíny, vôbec nič si sa nenaučil, chlapče. Toto nemá nič spoločné z nenávisťou, sympatiami či priateľstvom. Zaujíma nás iba prežitie. Prestaň sa správať ako padavka a začni používať svoj tupý mozog, ak nejaký máš.´“

Práve tieto reakcie: zbabelosť, strach, agresivita či nepokoj, vybičované na maximum, sa mi rátali najviac. Osadenstvo Fleku totiž netvorili hrdinovia vycvičení na boj zďaleka či zblízka, boli to deti, ktoré nevedia, či sa niekedy vrátia k rodičom a sú frustrované z toho, že si nepamätajú, či nejakých rodičov vôbec ešte majú. Čo by ste robili bez spomienok? Poznali by ste, čo je deň, noc, názvy zvierat, stromov či rastlín, ale nevedeli by ste meno svojej matky? Chceli by ste spomienky späť? Alebo by ste to nechali na osud?

Nuž, veľa otázok som si položila počas čítania, ešte viac po prečítaní. Aj preto sa neviem dočkať pokračovania, ktoré hovorí o tom, že labyrint bol len začiatok. Ale začiatok čoho?

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: James Dashner
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: YOLI
  • Počet strán: 360
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: sci fi
  • Poznámka: Táto kniha je už sfilmovaná a je to dosť dobré. Takže si to s pokojným srdcom pozrite. :-)
Čítané 1981 krát
Viac z tejto kategórie: « Krvavý oheň Labyrint: Zhorenisko »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.