Ach, staré dobré rozprávky! Myslím, že občas človeku nezaškodí vrátiť sa aspoň na chvíľu do detstva a nejaké si prečítať. Len tak uniknúť z tejto bezútešnej reality, zabudnúť na všetky problémy a starosti a vnoriť sa do sveta plného fantázie. A práve jeden z takýchto svetov vám ponúka Lyman Frank Baum prostredníctvom dômyselného a originálneho príbehu malej Dorotky a jej troch nezvyčajných priateľov. Aj keď ho veľa detí u nás i na celom svete videlo sfilmovaný alebo v bábkovom divadle ako divadelnú hru, zarmucuje ma predstava, že sa stále nájde množstvo ľudí, ktorí o tejto knihe ešte nepočuli. Som presvedčená, že na Alicu v krajine zázrakov, či už v knižnej podobe, alebo v podobe filmu s Johnny Deppom, si spomína každý. No na veľkosťnemeniteľnú Dorotku sa akosi zabudlo. Preto by som vám rada priblížila jej rovnako pútavý príbeh.

Dorotka žila so svojím strýkom farmárom a tetou, ktorá bola farmárovou ženou, v rozľahlej kansaskej prérii, z ktorej život a radosť už dávno vyprchali. Starých farmárov čakala vždy len práca a niečo ako smiech nepoznali.

„A potom sa stala čudná vec. Domec sa dva či tri razy otočil okolo vlastnej osi a pomaly sa vzniesol do povetria. Dorotka mala pocit, akoby sa vznášala v balóne.“

Jedno z tornád, ktoré sú pre Kansas bežné, spôsobilo, že Dorotka sa z ničoho nič ocitla v zázračne krásnej krajine Oz a nevedomky zabila zlú čarodejnicu z východu. Krajina Oz bola totiž rozdelená na štyri časti, pričom v každej vládla jedna čarodejnica. Teda aspoň do príchodu Dorotky. Každá časť mala iných obyvateľov vyznačujúcich sa inými vlastnosťami a spôsobujúcimi iné problémy. Mančkinovia, Kvodlingovia či Vinkiovia - to sú ľudia (ak sa tak vôbec dajú nazvať), ktorých ste v krajine Oz mohli stretnúť. No a napokon sám veľký čarodejník Oz, mocnejší ako všetci dohromady, žijúci v Smargdovom meste uprostred krajiny.

V tejto situácii bolo jedinou túžbou Dorotky vrátiť sa späť do Kansasu. Keďže z krajiny Oz nebolo žiadneho úniku, vydala sa na dlhú, strastiplnú cestu s cieľom požiadať o pomoc práve tohto čarodejníka. Cestou sa k nej pridali tri odlišné postavy, ktoré však mali jednu vec spoločnú - každému niečo chýbalo. Strašiakovi rozum, plechovému mužovi srdce a levovi odvaha. Avšak, ako po čase zistili, veľký čarodejník Oz bol len obyčajný človek a oni všetky tieto túžby už splnené dávno mali...

„ -Tak či tak, - povedal strašiak, - ja si vypýtam rozum, a nie srdce. Načo by bolo hlupákovi srdce! Aj tak by nevedel, čo s ním robiť.
- Ja chcem srdce, - odpovedal plechový drevorubač, - lebo rozum nám nedáva šťastie. A šťastie je to najlepšie, čo máme na tomto svete.“

Vskutku krásny príbeh o odvahe, priateľstve a iných ľudských hodnotách. Teda o všetkom, čo správna rozprávka má mať. Rozhodne odporúčam nie len všetkým deťom, ale aj dospelým.