nedeľa, 16 august 2015 16:17

Budúcnosť

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Zem, vzduch, slnko, tráva a stromy sú pre nás také samozrejmé, že len s ťažkosťami si vieme predstaviť svet, v ktorom je to inak. Dmitry Glukhovsky však s predstavivosťou v tomto smere problém nemá.

Dmitry Glukhovsky vás v knihe Budúcnosť bez otáľania vtiahne do svojho sivého sveta, v ktorom o niekoľko storočí nič nevyzerá tak, ako to poznáme dnes. Dnes je na Zemi 7 miliárd ľudí. V jeho Budúcnosti je to takmer bilión, nepredstaviteľné množstvo. Aby sa všetci na obmedzený priestor Zeme zmestili, stavajú čoraz vyššie veže, akési obytné domy. Nie sú to však babylonské veže s trúfalosťou voči Bohu, len akési novodobé paneláky, králikárne. Možnosť vidieť okolo seba priestor, mať výhľad, je výsadou niekoľkých málo vyvolených, najbohatších. Chudobní obývajú najnižšie poschodia.

Každý kúsok Zeme pohltili ľudia.

Nepestuje sa zelenina, nechová sa dobytok. Nieto kde. Každý kúsok pohltili ľudia. Všetky potraviny sú umelo vyrábané. Zmizli kultúrne pamiatky, prírodné krásy, individualita krajín. Všetko je jednoliate. Všade sme my. Ľudia. Práve nadbytok tohto druhu priviedol mocných sveta k prijatiu zákona o zákaze rozmnožovania. Teda presnejšie – k prijatiu Zákona voľby. Pretože ľudia sú nesmrteľní. Ak sa však rozhodnete pre dieťa, jeden z rodičov musí zomrieť. Vyberte si ktorý. A vyberte si, či vám dieťa za to stojí. Umrieť vo svete nesmrteľných...

„Nie sme viac Homo sapiens. Sme Homo ultimus. Nechceme byť nikoho výrobkom. Nebudeme ďalej čakať na vybavenie našej veci v zacviknutej byrokratickej mašine evolúcie. Nakoniec sme vzali osud do vlastných rúk. Sme korunou vlastného diela.“

Smrť je vo svete nestarnúcich, večne mladých ľudí s vekom zastaveným okolo 30-tky, tým najhorším trestom. Porodiť dieťa do preľudneného sveta, kde najdôležitejšie je zachovať existujúci stav, je tým najväčším previnením. Na tých, ktorí zákon porušia, poľujú špeciálne vycvičené jednotky, Falangy. Paradoxne, sú to dospelí, kedysi deti, ktoré rodičom – previnilcom podobné jednotky zobrali a vychovali v špecializovaných internátoch. Lovení sa stávajú lovcami. Krutými, bezohľadnými. Infikovanými predstavou, že tí, ktorí sa rozhodnú počať a mať dieťa, sú obyčajnými, pudom sa riadiacimi zvieratami. Tak aká ľútosť?

Smrť je vo svete nestarnúcich najhorším trestom.

Jan Nachtigal Dva T je súčasťou zabíjajúcej jednotky. Tiež vyrastal v internáte či skôr polepšovni, priam až koncentráku, kde z citlivých detských duší vytvárali nemilosrdných vojakov. Podobnosť s koncentračným táborom vyvolávalo i to, že deti odobraté rodičom nemali nárok na mená. Boli to iba čísla. Jan bol 717. Nemali šancu na ľudský prístup. Ich trestali za hriech rodičov, za to, že sa vôbec narodili, aby v nich vypestovali presvedčenie, že rovnakým spôsobom budú neskôr trestať oni. Samozrejme, s právom a zákonom na ich strane.

Jan je súčasťou Falangy, súčasťou desiatky, do ktorej bol zaradený už na internáte. Určili mu ju ako jediných jeho blízkych druhov a s nimi následne absolvuje všetky príkazy a zásahy. Dostane však špeciálnu úlohu. Ešte stále nie je iba nemilosrdným likvidujúcim strojom, ešte stále v ňom zostal kus prežívajúcej ľudskosti. Svet, ktorí ovládajú 300 roční vládcovia vyzerajúci na 30, však ľudskosť nedovoľuje. Veď čo je ľudské na tom, že ak sa dvaja milujúci partneri rozhodnú mať spolu dieťa, jeden z nich musí zomrieť a dieťa im tak či tak odoberú? Jan stojí pred dilemou...

Lovení sa stávajú lovcami.

„Všetko sa začalo tak dobre. Poslali ma sem zbaviť sa nebezpečného teroristu, postarať sa o svedkov, veliť jednotke Nesmrteľných. Ale ukázalo sa, že terorista je ufňukaný intelektuál, svedok urevané dievča, jednotka banda nadržaných sadistov a ja sám som len sraľo a slaboch.“

Život je však najjednoduchší, ak ste rovnaký ako všetci ostatní, ak sa neodlišujete. Byť iný si vyžaduje odvahu, silné vnútorné presvedčenie. Najmä ak viete, že inakosť sa trestná smrťou. Rodičia sa skrývajú, utajujú deti, večne mladí nesmrteľní opovrhujú deťmi a starcami. Pretože takým spôsobom zomriete, ak porušíte zákon. Najskôr zostarnete. Aby bol trest čo najponižujúcejší...

Dmitry Glukhovsky aj v Budúcnosti preukázal svoje majstrovstvo. Po Metre 2033 a Metre 2034 je na slovenskom trhu ďalšia jeho výborná vec. Budúcnosť, ktorá desí. Odporúčam milovníkom fantasy a sci fi, ale aj milovníkom reality, pretože, obávam sa, presne taká realita by raz mohla nastať.

Mimochodom – žiť 300 či viac rokov... načo je to dobré? Chceli by ste to?

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Dmitry Glukhovsky
  • Národnosť: ruská
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 526
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: fantasy/sci fi
Čítané 911 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Měsíční kroniky: Cinder Pod parou »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.