utorok, 19 máj 2015 10:37

Budúcnosť

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(7 hlasov)

Sen o „večnej" mladosti si plnia najmä bohaté paničky a hollywoodske hviezdy. Nechávajú sa napichávať chémiou, ktorá im vypĺňa hlboké vrásky a nevýrazné pery. Dmitry Glukhovsky však vo svojej Budúcnosti vytvoril svet, kde ľudstvo problémy s vráskami a starobou nepozná – vyhralo boj nad smrťou a stalo sa nesmrteľné!

Skvelý ruský autor opradený slávou z bestselleru Metro 2033 sa podľa mňa do roly spisovateľa dobrého sci-fi priam narodil. Úspechmi svojich niekdajších kníh sa vyprofiloval na záruku kvality v tejto oblasti literatúry, preto bolo pre mňa samozrejmé, že som siahla aj po novej Budúcnosti. Čakala som dokonalé zobrazenie budúcnosti, ktorá je iba trošku pritiahnutá za vlasy (ale predstaviteľná), perfektné vykreslenie postáv a napínavú zápletku. A tak som sa začítala...

Zhruba o 500 rokov v budúcnosti ľudia nestarnú. Jednoducho vymysleli vírus, ktorý v ľudských bunkách zabíja smrť.

Zhruba o 500 rokov v budúcnosti ľudia nestarnú. Jednoducho vymysleli vírus, ktorý v ľudských bunkách zabíja smrť. Starší ľudia omladli a mladí „starli“, až kým nedosiahli fyzický vek 30 rokov. Vtedy sa to všetko zastavilo a oni si mohli užívať večný život bohov. V takomto prípade sa logicky postupne dostavil omnoho závažnejší problém – preľudnenie. Strana nesmrteľnosti zaviedla zákony, v ktorých všetci dostali stopku v oblasti rozmnožovania. Ak sa predsa nejaký odvážlivec rozhodol mať dieťa, pracovníci Falangy prišli k nemu domov a pichli mu akcelerátor starnutia. Dieťa mohlo žiť, ale rodič do desiatich rokov zostarol a zomrel. Potomka si Falanga odviedla do internátu, kde z neho vychovala ďalšieho z Nesmrteľných, ktorí majú na starosti kontrolu nad populáciou. Jedným z nich je aj Jan.

Naplnením a zmyslom jeho nekonečného života je práca pre Falangu. Deti považuje za odpad spoločnosti a nerozumie ľuďom, ktorí svoju večnosť vymieňajú za potomstvo. Glukhovsky však preňho pripravil iný literárny osud, než na ktorý bol vychovávaný v internáte.

Autor stavia na reálnych predstavách o budúcnosti a pridáva si k nim to svoje, ktoré si nesie punc toho, že jedného dňa to tak reálne aj môže byť.

„Z nepreniknuteľnej tmy začínam vylupovať jadierka obrazov, ktoré boli zmazané, ktoré som zakázal sám sebe. Vyťahujem dávno-pradávno vyblednuté útržky – obrázky, hlasy, scény. Ide mi to ťažko. Tak často som všetkým prisahal, že si nepamätám nič zo svojho života pred internátom, až som tým prísahám sám uveril.“

Vízia budúcnosti, ktorá nebolí

Autor si pre všetkých fanúšikov sci-fi pripravil naozaj podarený kúsok. Vložil doňho totiž všetko, čo sme od neho očakávali. Začiatok bol síce trocha rozvláčny, ale rýchlo nabral na obrátkach a udržiaval si systematické tempo, čo je pre viac ako 500 stranovú knihu chvályhodné. V prvom rade treba vyzdvihnúť autorovu schopnosť vyvolať v čitateľovi krásny obraz toho, o čom číta. Nový svet, aký si ani nevieme predstaviť, je postavený na troskách toho starého. Glukhovsky sa však typicky nenecháva unášať utópiou, takže nečakajte žiadne lietajúce autá a teleporty. Ocitnete sa vo fikcii s obrovskými mrakodrapmi, kde je bežnou stravou fritovaná karí kobylka. Autor stavia na reálnych predstavách o našej budúcnosti a pridáva si k nim to svoje, ktoré si nesie punc toho, že jedného dňa to tak reálne aj môže byť.

Človek bilión si...

Treba však spomenúť aj ostatné autorské danosti a plusy. Román Budúcnosť nie je len o zobrazovaní nového sveta a problémov, ktoré sú trocha iné ako tie naše. Naozaj výborné bolo zobrazenie vnútorného sveta postáv, najmä však u tej hlavnej – Jana Nachtigala. Môžeme tu sledovať bohatý vývoj v smerovaní jednotlivca, ktorý nie je nudný, aj keď miestami sú jeho vnútorné pochody chaotické a často som sa pristihla pri tom, ako preskakujem niektoré slová, len aby som sa dostala k dynamickejšej pasáži (preto treba mať s knihou aj kúsok trpezlivosti).

bude sa zaoberať Sofiinou voľbou: či je lepšie byť smrteľný a niekam smerovať, alebo mať večný život, ktorý vás nenúti sa o nič vážnejšie usilovať

Uznávam však, že aj tie filozofické oblasti mali niečo do seba a kým v prípade Metra sa čitateľ zamýšľal nad hrozbami atómovej vojny a jej dôsledkov, tu sa zas bude zaoberať Sofiinou voľbou: či je lepšie byť smrteľný a niekam smerovať, alebo mať večný život, ktorý vás nenúti sa o nič vážnejšie usilovať. V tom vidím neodškriepiteľný prínos tohto románu. Samozrejme, dočkáte sa pri ňom kvalitného sci-fi zážitku, ale takisto sa pri čítaní pristihnete pri uvažovaní, čo by ste v danej situácii urobili vy, ako by ste sa zachovali a či je ten večný život naozaj taký nádherný. Aj keď je smrť hnusná, paradoxne nás núti byť lepšími ľuďmi a takisto nás tlačí do kvalitnejších výkonov. Pretože máme len jednu šancu na to, aby sme tu po sebe niečo dobré zanechali...

„Pomenovala som ho Jacob. Na tvoju počesť. Vráti všetko do pôvodných koľají. Rozmnoží sa v tebe nenápadne. Stačí deň a už to začneš prenášať aj na druhých. Nenápadne. Vie sa skrývať. Neprejavuje sa žiadnymi symptómami. A nič proti nemu nepomáha. O mesiac v tebe zahubí vírus mladosti.“

Známkou dobrého románu je aj to, že čitateľ priebežne rozmýšľa, ako sa to všetko skončí a nevie sa dočkať poslednej stránky, ktorá prinesie vytúžené poznanie. Ja som tiež uvažovala nad rôznymi scenármi. Niektoré sa mi vyplnili a niektoré ma poriadne šokovali. Nenašla som však v románe žiadne vážnejšie klišé a pri otočení poslednej stránky som bola naozaj čitateľsky uspokojená. Myslím si, že autor našiel dobrú rovnováhu v koncipovaní budúcnosti a v závere mi bolo ľúto, že sa to skončilo. Ale zároveň som bola rada, AKO sa to skončilo.

future

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Dmitry Glukhovsky
  • Národnosť: ruská
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 528
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2015
  • Žáner: sci-fi
Čítané 1389 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Adaptácia Tajomný gén Atlantídy »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.