sobota, 16 máj 2015 11:37

Cesta

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Ako by ste sa zachovali, keby Zem, ako ju poznáme dnes, bola zasypaná drobučkým prachom a vy by ste museli bojovať o každý ďalší deň? A má vôbec ešte zmysel čakať na východ slnka, keď za každým rohom na vás čakajú „gangy“ kanibalov, pre ktorých ste lahodná večera? Stiesňujúcemu pocitu sa pri čítaní určite nevyhnete, a nečakajte ani prehliadku gastronomických špecialít.

Kniha ovenčená Pullitzerovou cenou, vás presvedčí, že post-apokalyptické romány sa nemusia hádzať všetky do jedného vreca a potešia aj náročného čitateľa. Jedna z vecí, ktorá ma na tejto knihe očarila, bola, že McCarthy nerozdeľuje ľudí na dobrých a zlých, ale na tých, čo to vzdali a tých, čo nestratili nádej. Pravý boj o prežitie spočíva vo veľkých maličkostiach, akými sú medziľudské vzťahy, a nič nie je silnejšie, ako puto medzi rodičom a jeho dieťaťom.

Pri čítaní Cesty vám budú chodiť zimomriavky po tele.

Stiesnenosť a skľučujúci pocit vás obklopovali s každou stránkou viac a viac.

Zem je zničená a ľudia sú na pokraji vyhynutia. Nevieme presne, čo sa stalo, ani ako a kedy. Katastrofa, ktorá postihla náš domov, je všadeprítomná, ale nikdy sa nedozvieme hlbšie detaily. Dôvodom, prečo je tento fakt postavený do úzadia, môže byť skutočnosť, že príbeh je zameraný najmä na rodičovskú lásku, na vzťah otca a syna. Spolu putujú zničenou krajinou a snažia sa zobudiť do ďalšieho dňa, pokiaľ možno s plným žalúdkom a suchým oblečením. Každodenný boj o prežitie – hľadanie nocľahu, ktorý často končí pod holým nebom, hľadanie jedla a vody, skrývanie sa pred ostatnými ľuďmi, ktorí sa zo zúfalstva uchýlili ku kanibalizmu – toto je realita, v ktorej sa otec snaží vychovávať syna, a pritom zachovať zvyšky ľudskosti a ohľaduplnosti.

„Když nedodržíš malé sliby, nedodržíš ani velké.“

Je to jedna z tých kníh, ktorá rozdeľuje ľudí do dvoch táborov...

Zvláštnosťou je, že informácie, ktoré nám autor ponúka, sú naozaj limitované. Ako som už spomenula vyššie, nevieme, čo za katastrofu sa stalo a prítomnosť drobného prachu nám toho len málo napovie. Mená chlapca ani otca tiež vôbec nepoznáme. V knihe sa menami neoslovujú. Chlapcova matka je taktiež zmienená len hmlisto. Priama reč v knihe v podstate neexistuje, čo priznávam, bolo niekedy dosť mätúce. A práve toto možno pomohlo vytvoriť komornú atmosféru. Stiesnenosť a skľučujúci pocit vás obklopovali s každou stránkou viac a viac.

„Zdědili planetu, která se bez ustání otáčí kolem své osy. Vypůjčený čas a vypůjčený svět a vypůjčené oči, aby se nad tím mohlo plakat.“

Ak by nebolo tohto faktu, že knihu som mala v rámci povinnej literatúry, možno by som ju po pár stránkach odložila.

Dej sa pomaly rozbieha, a v podstate sa tam celú dobu opakujú tie isté problémy a pasáže, ktoré sú len opísané inými slovami, ako hľadanie potravín či schovávanie sa pred ostatnými. Nadnesene by sa dal dej zhrnúť do tohto dialógu: Syn: Zomrieme? Otec: Nie. Syn: Kde budeme spať? Otec: Neviem. To, že som ju ale nezaložila do poličky nedočítanú, sa mi vyplatilo.

ja som bola ako sínusoida

Je to jedna z tých kníh, ktorá rozdeľuje ľudí do dvoch táborov: tí čo ju milujú, a tí, čo ju nenávidia. Nestretla som sa ešte s ničím medzitým. Úprimne povedané, ja som bola ako sínusoida, stále som sa nevedela rozhodnúť, ale čím dlhšie som nad ňou premýšľala, tým viac sa mi potvrdilo, že asi budem patriť k tej prvej skupine. Napriek všetkým negatívnym veciam, ktoré som vytkla vyššie, vo mne kniha zanechala hlboký dojem. Opis tak temného, zúfalého prostredia a bezvýchodiskovej situácie, v ktorej sa nachádzali otec so synom, ma donútili myslieť na tú knihu aj po niekoľkých dňoch. Myslím, že to je práve dôkaz kvality. Dobrá literatúra, či už sa vám páči po prvej stránke, alebo nie, by vo vás mala niečo zanechať a Cesta je určite jedna z nich.

„Lidi se vždycky chystali na zítřek. Já to nechápal. Zítřek se totiž nechystal na ně. Zítřek ani netušil, že existujou.“

Cestu by som odporučila určite všetkým tým, čo si chcú rozšíriť obzory a fanúšikom post-apokalyptických románov, aby zistili, že tento druh literatúry sa dá písať aj inak a taktiež čitateľom, ktorí do týchto vôd bežne nezablúdia, aby sa presvedčili, že občas sa dá nájsť niečo výnimočné aj mimo ich „súdka chute“.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Cormac McCarthy
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 208
  • Dátum vydania: pondelok, 08 marec 2010
  • Žáner: sci-fi
Čítané 956 krát
Viac z tejto kategórie: « Maškaráda Adaptácia »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.