štvrtok, 30 október 2014 22:18

Terre des Affranchis

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

V hlbokých rumunských lesoch sa ukrýva tajomné jazero, známe ako Jama levova. Už od čias tureckých vpádov sa o tomto mieste vie, že je prekliate. Základné pravido Slobozie hlása: nevchádzať tam. Čo by to však bolo za pravidlo, keby sa neporušovalo? Mladí sem chodia za cieľom zvýšiť svoj sexuálny zážitok a rybár Vasil sa teší tučným úlovkom z jazera. Až dovtedy, kým si zlo nenájde spôsob, akým by dosýta nakŕmilo svoje devastujúce chúťky.

Pri tejto knihe ma premohla zvedavosť, čo všetko skrýva neprebadaný priestor magického realizmu. Liliana Lazarová mi ako autorka nič nehovorila a z popisu sa dal vytušiť len pochmúrny dej a krvavý obsah. Zdanlivo sa tak kniha podobá na hororový gýč. Vlastne som sa stretla aj s označením „politická rozprávka“ a tak som očakávala priezračný boj dobra a zla. Román však prekvapil svojou „inteligenciou“.

Román však prekvapil svojou „inteligenciou“

Kniha vás zavedie do Rumunska v druhej polovici 20. storočia. Tam uprostred hlbokých moldavských lesov leží malá dedinka Slobozia. Rodina Lucovcov sa sem prisťahovala pred desiatimi rokmi, no pre miestnych sú ešte stále cudzí. K moci sa zatiaľ dostávajú ateistickí komunisti na čele s Nicolaem Ceauşescu a obyvateľstvo sa podrobuje cieľom totalitnej nadvlády. Všetko naznačuje tomu, že na Rumunsko dopadajú ťažké časy. O to ťažšie pre malého Viktora Lucu, ktorý sa stal terčom násilia svojho cholerického otca. Raz však nadíde deň odplaty. Nová šanca. Nová budúcnosť. Keď v to ráno objavia telo starého Tudora Lucy vyplavené na hladine jazera, všetci sú presvedčení o samovražde alebo o nešťastnej náhode. Len Viktor vie...

„... tu uprostred lesa bol presvedčený, že môže vzdorovať komukoľvek. I starému Tudorovi. Pretože Jama levova ho ochraňovala. Akýmsi nepochopiteľným spôsobom Viktor cítil, že nad ním jazero bdie...“

Napriek tomu, že Viktora podporujú zvláštne nadpozemské sily, ostatní vidiečania ho stále majú za čudáka a „nemého vola“. Cez mohutný a tvrdý zovňajšok nie sú schopní vidieť jeho citlivú a plachú povahu. Ako v jeho živote, tak aj v celom príbehu sa napokon stáva kľúčovou Jama levova. Jej pôsobenie je každému záhadou, no len Viktora si privábi natoľko, že sa ocitá na strmom scestí hriechu. Viktor Luca je nútený skrývať sa v lese, utekať pred perzekúciou a v neposlednom rade aj pred sebou samým. Spleť nešťastných či osudných náhod ho nakoniec vženie do bludného kruhu zločinu, pokánia a odpustenia. A tu sa pozastavím a nasvietim baterkou do duše – do akej miery sa človek nechá zmiasť Diablom v domnení, že je to Boh?

Do akej miery sa človek nechá zmiasť Diablom v domnení, že je to Boh?

Najväčšou zvláštnosťou tohto románu je neurčité ticho, v ktorom aj vlastné svedomie stráca orientáciu. Sme si istí tým, s kým súcitíme, koho obdivujeme a koho odsudzujeme. Ale naozaj? Ručím za to, že v tomto románe prejdete aspoň raz na druhú stranu fanklubu. Okrem vzťahových prepletanín a premiešanín (veď román), sa dozvieme veľa aj o rumunskom národe a jeho obyčajoch. Autorka podáva veľmi pekný – až fascinujúci pohľad na jeho tradície a zvyklosti, do čoho sa primiešavajú biblické príbehy a legendy. Náhodnou nie je ani podobnosť Viktora Lucy s prorokom Danielom či Jakubom z Afuly. Spojením dobových a biblických prvkov dochádza k jedinečnému vykresleniu nábožensky založenej spoločnosti.

„A práve v tom spočíval paradox Rumunska, v ktorom oficiálne neexistovalo miesto pre Boha, ale napriek tomu v ňom doposiaľ existovala kresťanská kultúra, ktorou prenikali ozveny pohanských čias.“

Na knihe najviac oceňujem spomínanú atmosféru „ticha“. Ticho akoby nútilo zamyslieť sa nad tým, čo je správne a čo nesprávne. Nad otázkou viny a trestu. Zatiaľ čo v prvej časti knihy si zvykáme na špecifický štýl písania (v jednej kapitole je človek mŕtvy, v ďalšej sa opäť vraciame pred jeho smrť), v druhej časti to už ide relatívne plynule a naberá to ten želaný spád. Politická scéna sa počas celého príbehu objavuje ako nemý duch – nenápadný, no všadeprítomný. Bavili ma niektoré dejové zvraty a situácie ako aj to, čo môže niekoho rozčuľovať – spomalenie deja. Na týchto miestach si ale môžete od napínavého deja plne oddýchnuť, spomaliť a poobzerať priestor poetickejšími očami.

Najväčšou zvláštnosťou tohto románu je neurčité ticho, v ktorom aj vlastné svedomie stráca orientáciu.

„Opálovo biely opatský kostol žiaril uprostred kláštorných budov. So svojou strechou v tvare prevrátenej lode vzbudzoval zvláštny dojem – akoby sa vznášal nad zemou. Letmé tiene rehoľníkov sa objavovali a zas mizli za kaplnkou.“

Dostalo ma, že hoci je Lazarovej svet fantasy fikcia, pôsobí veľmi reálne a zrelo. Po prečítaní posledných strán môžem čestne prehlásiť, že aj keď je Terre des Affranchis autorkinou prvotinou, kvalitou a precíznosťou sa vyrovnáva nejednej „svetovej značke“. Odporúčam ju preto priaznivcom nadčasovej tvorby, thrillerov a všetkým, ktorí chcú opäť raz prekonať svoje hranice.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Liliana Lazar
  • Národnosť: rumunská
  • Knihu vydalo: Gaia Editions
  • Počet strán: 177
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2009
  • Žáner: fantasy/sci-fi
Čítané 1921 krát
Viac z tejto kategórie: « Proroctvo Ľavá ruka Boha »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.