nedeľa, 22 jún 2014 17:44

Navždy

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

„Mám pocit, že už som si zvykla na tie rôzne druhy energií, ktorým som vystavená, kamkoľvek prídem. Len občas zabúdam, ako ma to ničí. Najmä keď sa nechránim a nemám so sebou ani iPod."

Ever je ten typ postavy, ktorý by ste vytrvalo mlátili valčekom na cesto. Avšak pred objasnením, prečo ústredná postava príbehu Navždy zaujala popredné priečky v mojom imaginárnom zozname extrémne iritujúcich knižných hrdinov, načrtnem dej.

Šestnásťročnej dievčine Ever Bloomovej sa otrasie život v základoch. Ona jediná vyviazne z autonehody, ktorá si vyžiada životy jej rodičov a mladšej sestry. Okrem tohto údelu je nútená čeliť pochybnostiam o svojej duševnej spôsobilosti v momente, keď nadobudne schopnosť vidieť ľudské aury, počuť myšlienky a komunikovať s duchmi.

„Jeden by si myslel, že keď už je raz človek mŕtvy, bude sa správať trochu príjemnejšie a milšie. Ale nie Riley. Je presne taká, aká bola za života - rozmaznaná a odporná."

Tieto skutočnosti uvrhnú Ever do víru zásadných životných zmien. Dostáva sa do poručníctva tety, diagnostikovanej workoholičky, radikálne sa zredukuje okruh jej priateľov (aktuálny počet priateľov: 2 kusy, respektíve 3, ak rátame aj jej mŕtvu sestru), na každom kroku je atakovaná myšlienkami okoloidúcich, ktoré v hojnom počte vyvolávajú pocit, že má hlavu v mixéri a dopad novej schopnosti sa pokúša zmierniť v permanentnom nosení slúchadiel, prehodenej kapucni cez hlavu, zámerným stránením sa sociálnych interakcií a v snahe v triede splynúť so stenou. Vďaka tomu sa v školskom kastovníckom systéme stáva ďalšou položkou v zozname „čudáci“.

„Som príliš skazená, príliš čudná. Som monštrum, ktoré počuje myšlienky iných a rozpráva sa s mŕtvymi. Nemôžem riskovať, že by sa na to prišlo, nemôžem sa s nikým zblížiť.“

Nastolenú teda máme vnútorne rozorvanú hrdinku s nepriaznivým osudom na okraji spoločnosti a v tejto rovnici nám chýba ešte jedna neznáma. Podľa zaužívanej schémy príznačnej pre „posttwilightskú“ éru by mal na scénu prikvitnúť niekto nový, neodolateľne príťažlivý a tajomný. Nositeľom týchto prívlastkov a zároveň našou neznámou je Damen August. Nie je potrebné podrobnejšie rozoberať, že na všetky zástupkyne ženského pokolenia pôsobí táto stelesnená dokonalosť odzbrojujúco a nenechala chladnou ani asociálnu Ever.

Jedným z faktorov, prečo Damen vzbudzuje u Ever nezvyčajný záujem je, že jeho prítomnosť blokuje jej schopnosti. Môže s ním udržiavať konverzáciu bez toho, aby jej explodovala hlava (povedala by som, že slúži ako zosobnený Ibalgin). Samozrejme, Damen náklonnosť opätuje, a tak po početných vyciciavačoch krvi, vlkolakoch, anjeloch, démonoch a iných hávediach sledujeme ďalšiu bytosť, ktorá prežíva svoj intenzívny vzťah s pochabou pozemšťankou. Kvitujem Everino počiatočné rozhodnutie sa Damenovi vyhýbať, škoda len, že to predsavzatie vydržalo sotva prvých 30 strán.

Po zlyhaní Everinho predsavzatia sa tak na stránkach rozvíja ich ľúbostný vzťah. Podľa potreby sa vyskytnú vedľajšie postavy, ktoré odkrútia svoje škrobené dialógy a zalezú späť za oponu. Skromne som ich nazvala „knižné rekvizity“, pretože hlbší význam v ich existencii nevidím. Autorka sa zrejme nazdávala, že dve postavy (Ever a Damen) nie sú postačujúce, a tak do počtu vytvorila zopár plytkých hrdinov. Svetlú výnimku tvorí akurát mŕtva sestra Riley, ktorá disponuje väčšou mozgovou kapacitou, než jej staršia sestra.

Dejová línia v tomto prípade mierne pokuľháva a ako barličky využíva sladkú romancu. Možno som rozmaznaný čitateľ, ale od knihy očakávam nejaký ten dej, spád, napätie, zápletku či hlbšiu myšlienku. Tu je však konanie postáv alebo prípadné zvraty bolestne predvídateľné. Nazvala by som celú romantickú zložku ako súhrn klišé v pevnej väzbe. O určité pasáže sa obtreli fantasy prvky, aby sa nepovedalo, respektíve aby aspoň určité časti korešpondovali s popisom príbehu v anotácií.

„Damen je nádherný. Viem to aj bez toho, že by som sa naňho musela pozrieť. Kým sa približuje, naďalej sa sústreďujem na knihu. O svojich spolužiakoch viem aj tak viac, ako by som chcela. Chvíľka ignorovania mi len prospeje. Súdiac však podľa najvnútronejších myšlienok Stacie Millerovej, ktorá sedí len dve lavice predo mnou - Damen Auguste je neskutočne sexy."

Vrátim sa k negatívnemu postoju k Ever z úvodu (aha, vyčlenila som si na túto príležitosť celý odsek). Postava Ever pôsobí umelo, ba až nedôveryhodne. Jej rozprávanie o strate rodiny a útrapách pôsobí ako referovanie o tom, čo mala včera na raňajky. Nedáva vám priestor ani príležitosť na vzbudenie emócie zvanej súcit, akurát sa vytvorí nutkanie jej fyzicky ublížiť, aby sa spamätala. Ak by ju trebárs mučili, len by som ľahostajne otočila stránku za prítomnosti veľavýznamného zívnutia (až ma taká antipatia k hrdinke desí a vyvoláva otázky či sa mám zaradiť k sociopatom). Jej indikátorom je bezhlavé vrhanie sa do nebezpečenstva typu „naháňa ma potenciálny vrah, utečiem pred ním v týchto podvečerných hodinách sama do lesa“. Ako keby jej niekedy chýbali základné logické operácie... najradšej by som jej na čelo nalepila „pred použitím potriasť“.

Ak by som bola potenciálom knihy, tak sa na autorku do krvi urazím a sfučane sa odpracem do kúta, pretože ostal nevyužitý. Námet, anotácia aj pozitívne ohlasy predstavovali sľubnú knižnú jazdu. Tá sa s privretým okom diala na posledných stránkach. Metaforicky vyjadrené, ako keby vás pozvali na veľkolepú hostinu, no predostrú pred vás na zlatom podnose suchý chlieb. A vy sa na hostiteľa obrátite s otázkou v očiach „to je všetko?"

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Alyson Noël
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Slovart
  • Počet strán: 320
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2010
  • Žáner: fantasy
Čítané 2175 krát

Najnovšie od Nika Marhefková

Viac z tejto kategórie: « 2001: Vesmírna odysea Škaredí »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.