piatok, 13 jún 2014 13:08

2001: Vesmírna odysea

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Uvedomil si, že je znovu vo zvyčajnom vesmírnom priestore, ale stačil jeden pohľad na nebo a vedel, že je od Zeme vzdialený na svetelné stáročia. Ani sa nepokúšal nájsť nejaké známe súhvezdie, ktoré bolo od nepamäti blízke človeku. Azda ani jednu z hviezd, ktoré sa teraz okolo neho jagali, dosiaľ človek voľným okom nevidel."

Veľmajster žánru science-fiction, spisovateľ Arthur C. Clarke a osobitý filmový režisér Stanley Kubrick vo vzájomnej spolupráci priniesli v roku 1968 na filmové plátno strhujúce, myšlienkami a prevratnými vizuálnymi efektmi nabité dielo, ktoré vyráža dych. Jeho výnimočnosť sa umocňuje ešte tým, koľko diametrálne rozporuplných polemík sa okolo neho rozpútalo, práve pre mnohoznačnosť myšlienok i celkové filmové stvárnenie. Zaujímavosťou zostáva, že knižná predloha vznikala súbežne s nakrúcaním filmu, keďže Kubrick oslovil Clarka s tým, aby mu pomohol vytvoriť unikátny sci-fi film.

Monolit zasial do opíc prvé náznaky prebúdzajúceho sa vedomia a predznamenal začiatok vývoja človeka

Pred tromi miliónmi rokov, keď Zem obývali ľudoopice sužované hladom, suchom a každodenným zápasom o prežitie, dopadol na našu planétu tajomný čierny monolit. Ten zasial do opíc prvé náznaky prebúdzajúceho sa vedomia a predznamenal začiatok postupného vývoja človeka. Monolit ako nevýslovná energia a jeden z ústredných prvkov deja nás sprevádza celým románom.

Po nahliadnutí do začiatkov evolúcie sa presúvame do ďalekej budúcnosti, kde vyspelé technológie a celkový pokrok umožňujú cestovať do vesmíru. Na Mesiaci, v ktorom sú zriadené výskumné stanice a ktorý je obývaný prvými ľuďmi, je opäť objavený čierny monolit. V dôsledku jeho silného energetického vyžarovania, smerujúceho k planéte Saturn, je vyslaná posádka lode Discovery k jednej z družíc Saturnu, milióny kilometrov od planéty Zem, aby preskúmala tento zvláštny úkaz.

Román sa zapodieva celou škálou otázok, ktoré sú predmetom science-fiction. A to najmä možnosťou existencie mimozemskej civilizácie a vzťahmi medzi umelou inteligenciou, čiže strojmi a ľudskými bytosťami. Obe línie Clarke majstrovsky prepája. Dielo možno rozdeliť na tri časti. V prvej časti nás Clarke zasvätil do svojich predstáv o vývoji človeka, v druhej časti sa ocitáme na Mesiaci, konkrétne v jednom z jeho kráterov, kde si výskumníci lámu hlavu nad tým, že monolit mohla na Mesiac umiestniť iba vyspelá mimozemská civilizácia, ktorá sa minula s ľudským rodom o celú večnosť.

Aké miesto zohráva umelá inteligencia v ľudskom živote

A napokon sme svedkami dramatického letu vesmírnej lode Discovery, ktorú tvoria traja členovia, nachádzajúci sa v umelom spánku a zvyšní dvaja, Frank Poole a David Bowman, sa starajú o riadenie lode. Šiestym členom posádky je Hal, moderný inteligentný počítač a nervový systém celej lode. Práve Hal značným podielom prispeje k nešťastným udalostiam na lodi, v dôsledku čoho sa natíska otázka, aké miesto zohráva umelá inteligencia, na prvý pohľad akokoľvek dokonalá a prepracovaná v ľudskom živote, keď sa vzoprie príkazom vlastných stvoriteľov.

2001: Vesmírna odysea je nesmierne sugestívne dielo. Clarke pútavými opismi kozmických úkazov vťahuje čitateľa do deja a ten má pocit, že sa prostredníctvom detailnej kresby vesmírnych obrazov ocitol ďaleko v Slnečnej sústave, medzi jagavými diamantovými prstencami Saturna. Na hlavnom hrdinovi Bowmanovi zase približuje vnútorné stavy nekonečnej osamelosti a odcudzenosti, ktorý je navyše vydaný napospas bezmedzným vesmírnym diaľavám.

Napriek tomu, že román disponuje vedeckými pojmami a približovaním vesmírnych zákonov, Clarke si v diele neodpustil ani transcendentnú, duchovnú rovinu. Záverečné stránky opisujúce prienik hlavného hrdinu do iných, nepreskúmaných dimenzií predstavujú priam vzrušujúce vyvrcholenie deja s napínavým záverom. Taktiež nepopiera možnú existenciu nadčasových bytostí alebo vyšších, inteligentnejších foriem života. V románe mi imponovalo najmä to, že mimozemskú civilizáciu neopisuje podľa vžitých šablón ako nevyhnutne hmotné bytosti približujúce sa ľuďom, ale skôr sa upriamuje na ich vnútornú podstatu a na ich podiel pri celkovom evolučnom vývoji. V tomto zmysle v diele cítime ich prítomnosť iba v náznakoch, v čom spočíva Clarkova originalita.

Clark nepopiera možnú existenciu inteligentnejších foriem života

Napokon sa teda premenili na číru energiu. Na tisícoch svetov sa nimi odhodené prázdne škrupiny ešte chvíľu mykali v nezmyselnom tanci smrti, napokon ich rozožrala hrdza. Teraz boli pánmi galaxie a boli za hranicami času. Mohli podľa ľubovôle brázdiť priestor medzi hviezdami a prenikať ako jemný opar trhlinami vesmíru. Ale i pri svojej takmer božskej moci nezabudli celkom na svoj pôvod, na teplé bahno zaniknutého mora."

Kniha 2001: Vesmírna odysea uchváti najmä milovníkov žánru, pretože sa ako každý dobrý sci-fi román zaoberá myšlienkami o zmysle ľudského života, o mieste človeka vo vesmíre i o jeho vzťahu k robotickým i mimozemským bytostiam. Právom patrí dielo medzi najvýraznejšie míľniky žánru science-fiction.

50

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Arthur C. Clarke
  • Národnosť: britská
  • Knihu vydalo: Laser books
  • Počet strán: 271
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2008
  • Žáner: sci-fi
  • Poznámka: Román vznikal súbežne s nakrúcaním Kubrickovho veľkofilmu v roku 1968.
Čítané 2210 krát
Viac z tejto kategórie: « Half Bad - Polozlý Navždy »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.