Snaha o tvorbu distopických románov neobišla ani našu krajinu, prečo by aj mala, téma je zaujímavá, svet budúcnosti poskytuje toľko možností, koľko len spisovateľ chce. Stačí načrieť do fantázie a písať, ak je teda čo...

Istrocon je bratislavský festival sci-fi, fantasy a hororu. Nás zaujíma najmä preto, že jeho súčasťou je aj Literárna súťaž Poviedka Istroconu. Tie najlepšie poviedky sa následne dostanú do výberovej zbierky.

Ak človeku nestačí svet reálny, nevadí, môže si vybrať z iných. Svet fantastický, romantický, hororový, rozprávkový... Podľa chuti a nálady. Dnes to bude svet, v ktorom sa neskutočné stane skutočným.

Svet je vo vojne. Nie príliš vzdialená realita aj pre nás. Hoci je tento svet úplne iný než náš obyčajný, vojna je všade rovnako hrozná. Zomierajú ľudia, ničia sa mestá. V rukách to má mladé dievča. Až príliš mladé na to, aby mohla vládnuť. Musí sa postaviť na vlastné nohy, ak chce niečo dokázať, ak chce zachrániť aspoň to, čo zostalo.

Svet v troskách. Naokolo žijúca smrť. Existuje vôbec možnosť na záchranu? Na spásu tohto sveta. A je vôbec ešte koho spasiť? Presne takto to vyzerá aj roky po útokoch výrov – odporných krvilačných tvorov – ktorí vznikli len a len pričinením ľudí. Veď za skazu sveta si môžu vždy len sami ľudia.

Ak by svetu vládli ženy, určite by to bol svet láskavejší, tolerantnejší, lepší. Určite. Určite???

Svet, ktorý vyzerá ako náš, a predsa je iný. Svet, v ktorom ľudia žijú v symbióze s prírodou. Aj takáto môže byť fantasy.

Muž, sila, boj. Ak máte radi hrdinov, ktorí sú rozhodne veľkými chlapmi, Kladivák by mohol byť pre vás tým pravým.

Už ste niekedy mali pocit, že sa okolo vás dejú veci, ktoré sa vám nezdajú celkom fér, no ostatní s nimi nič nerobia? Navyše máte dojem, že toho viete oveľa viac ako ktokoľvek iný. Necháte bežať veci tak, ako sú, alebo zasiahnete a pokúsite sa chod vecí zmeniť? V podobnej situácii je aj Ethan Burke.

Pomaly, pomaličky, s veľkou bolesťou otvoríte oči. Precitnete. Opäť silná bolesť rozlievajúca sa po celom tele. Všade navôkol len tráva a borovice, tie najvyššie, aké ste kedy videli. Pokúsite sa vstať. Postupne sa narovnáte, zakymácate sa a pohnete sa vpred. Po chvíli vstupujete do mestečka.

Predstavte si, že žijete v spoločnosti, kde by každá vaša hriešna myšlienka, každý váš nekalý zámer, skrátka všetko, čo sa dá považovať za niečo zlé, nebolo určené pre vás, ale stalo by sa viditeľným pre všetkých – a to v podobe dymu, ktorý by vychádzal priamo z vašej pokožky. Nezmysel?

Cestovaním v čase a budúcnosťou ľudstva sa už zaoberalo veľa kníh, no pekné na tom je, že každý spisovateľ má trochu inú víziu, a preto nikdy nečítame o rovnakých „faktoch“ ako v historických knihách. A čo sa stane, ak sa žena z budúcnosti zamiluje do muža z minulosti?

Ale nám je dobre na svete. Sme smädní – otočíme kohútikom a napijeme sa. Sme hladní – zapneme sporák a niečo si uvaríme, prípadne to už hotové vytiahneme z chladničky. Je nám zima – pustíme kúrenie na vyššie obrátky. Žijeme v luxuse a ani si to neuvedomujeme.

Spoločnosť je postavená na uspokojovaní mužov. Chudáčikov. Lebo aj vojny vznikli iba preto, že mužov občas nejaké ženy odmietli. To sa viac nestane! My sme vinné. Za všetko. Upáľte nás! Aha, to vlastne nie, lebo kto by potom pánov tvorstva „uspokojoval“?