Svet je vo vojne. Nie príliš vzdialená realita aj pre nás. Hoci je tento svet úplne iný než náš obyčajný, vojna je všade rovnako hrozná. Zomierajú ľudia, ničia sa mestá. V rukách to má mladé dievča. Až príliš mladé na to, aby mohla vládnuť. Musí sa postaviť na vlastné nohy, ak chce niečo dokázať, ak chce zachrániť aspoň to, čo zostalo.

Piate prikázanie znie: „Nezabiješ“. Čítali či počuli ste však také, ktoré by znelo: „Neskosíš“?

Ak by svetu vládli ženy, určite by to bol svet láskavejší, tolerantnejší, lepší. Určite. Určite???

Drsný muž, kolt prekliate nízko za pásom, pochmúrne počasie. Ak si toto všetko viete predstaviť, je čas otvoriť nasledujúcu knihu.

Muž, sila, boj. Ak máte radi hrdinov, ktorí sú rozhodne veľkými chlapmi, Kladivák by mohol byť pre vás tým pravým.

Na počiatku bolo Slovo. A to slovo bolo u Boha a slovo bol Boh. Tak začína najčítanejšia kniha sveta. Na počiatku tohto príbehu bol muž, ktorý sa chcel stať bohom, chcel byť tým, kto reštartuje ľudstvo a dá mu tak šancu v dobe, keď sa nezadržateľne ženie do záhuby. Byť bohom je však nezávideniahodná úloha, doslova nadľudská.

Pomaly, pomaličky, s veľkou bolesťou otvoríte oči. Precitnete. Opäť silná bolesť rozlievajúca sa po celom tele. Všade navôkol len tráva a borovice, tie najvyššie, aké ste kedy videli. Pokúsite sa vstať. Postupne sa narovnáte, zakymácate sa a pohnete sa vpred. Po chvíli vstupujete do mestečka.

Trochu fantázie, trochu strachu, trochu smiechu, patričné vŕzganie starých schodov, nevypočítateľné postavy, dej, ktorý sa uberá celkom inak, ako sme si pôvodne mysleli. Kokteil aj z týchto prísad môže byť omamný. Alebo nemusí...

Cestovaním v čase a budúcnosťou ľudstva sa už zaoberalo veľa kníh, no pekné na tom je, že každý spisovateľ má trochu inú víziu, a preto nikdy nečítame o rovnakých „faktoch“ ako v historických knihách. A čo sa stane, ak sa žena z budúcnosti zamiluje do muža z minulosti?

Chceli by ste mať schopnosť čítať myšlienky? V niektorých prípadoch by to možno bolo pre vás prospešné, ale čo ak by ste zrazu narazili na myšlienky vraha? Hrdinka tejto knihy má podobný problém. Nevie kedy a komu sa pozrie do mysle a ešte horšie je, že nevidí iba myšlienky. Splýva. Ocitá sa priamo v tele vraha, ktorý práve zabíja...

Spoločnosť je postavená na uspokojovaní mužov. Chudáčikov. Lebo aj vojny vznikli iba preto, že mužov občas nejaké ženy odmietli. To sa viac nestane! My sme vinné. Za všetko. Upáľte nás! Aha, to vlastne nie, lebo kto by potom pánov tvorstva „uspokojoval“?

To, čo vyzerá ako meteorit, ktorý úplne náhodne dopadol na povrch zeme z atmosféry, možno vôbec nie je meteorit. A potom môžeme vylúčiť aj faktor náhodnosti. Čo to teda na našu zemeguľu dopadlo?

Ak by vás pohrýzol netvor podobný vlkovi, desivý až hrôzostrašný, čo by sa odohrávalo vo vašej hlave? Určite by ste išli na všetky možné vyšetrenia, či nemáte nejakú chorobu. Čo ak by ste však nejakú „infekciu“ predsa chytili, no žiadny test v nemocnici by to neodhalil. A čo ak by tá infekcia bola vlastne tým najúžasnejším darom?

O Havraních chlapcoch som zo zahraničia počula samú chválu, preto som po tejto knihe pre mladých dospelých siahla bez váhania. Čakala som veštenie, mágiu a silné ženské postavy, no vkročila som do cukrárne pre naivky.