pondelok, 06 január 2014 20:02

Planisko

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(18 hlasov)

Kto číta knihu za knihou, iste vie, že niektoré diela sa z nášho podvedomia jednoducho vytratia. Časom zabudneme na ich čaro a postavy stratia ľudskosť. A potom sú tu knihy, ktoré nám v pamäti zostanú na veky vekov. Bez problémov aj po rokoch vieme vyrozprávať dej a všetky detaily. Prečo je to tak?

Planisko je knihou, ktorá sa vám zafixuje v mozgu, v duši aj v srdci. Zodpovednosť za to nesie Žofka. Židovské dievča, o ktoré otec nejaví záujem, jej matka dávno umrela a ujala sa jej večne nespokojná a ufrflaná stará mama, ktorá ju nenazve inak ako Planisko. Ešte predtým však bola adoptovaná, no nová rodina jej veľa poskytnúť nevedela. Životom sa teda prediera viac-menej sama. Skúsenosti jej obrusujú hrany na duši a stáva sa z nej človek, ktorý má jasný a nikým neovplyvniteľný pohľad na život.

„A detstvo sa potom stane odrazovým mostíkom do sveta dospelosti a spoločenských noriem. Noriem, ktoré časom rúcajú v človeku otvorené detské prejavy egoizmu a budujú komplikovanejšie spôsoby na dosiahnutie malého ľudského šťastia. Tie však vo svojej podstate nie sú o nič menej sebecké a bezohľadné ako detský plač.“

Malomeštiacka zadubenosť, predsudky, klebety a presne určené hranice, ktoré keď sa prekročia, nastáva peklo. Život v úzadí, všetky dojmy, myšlienky a pocity ostávajúce hlboko v duši, lebo niet na svete človeka, s ktorým by sa o ne dalo podeliť. Aj s týmto sa okrem iného musela Žofka popasovať. Jej pravdovravnosť, tvrdohlavá povaha a odhodlanie preraziť hlavou múr ju neraz dostali do zapeklitej situácie. Nariadené psychiatrické vyšetrenie, trojka zo správania a na čele nálepka klamárky či duševne chorého človeka. Žofka si však neúnavne hľadá cestu ku šťastiu. Občas je potrebné stisnúť zuby, niekedy zasa predať svoje vlastné telo...

„Ešte predtým, než za sebou zatvorila bránku, zanovitosť zrodená z nevýslovnej krivdy potlačila slzy. Žofka vzdorovito tresla za sebou chatrnou bránou a s tým rezignovaným „no a čo keď“, ktorým sa slabosi poddávajú vôli osudu, sa rozhodla vylúčiť Vlada zo svojho života. Tak ako už vylúčila väčšinu sveta. Netušila však ešte, že moc citov je veľká a dokáže zalomcovať akýmkoľvek skalopevným rozhodnutím.“

V knihe je krásne a citlivo zachytený Žofkin vnútorný svet. Mnohé vety nám dávajú podnet na zamyslenie, nič však nevyznieva ako klišé. Autorka má bohatú slovnú zásobu a aj bežné skutočnosti vie opísať živo a pútavo. Planisko tým dostalo zvláštny nádych, vierohodný, srdečný, priamočiary a na nič sa nehrajúci.

Keď zo slov rezonuje úprimnosť a drsné skutočnosti sú opísané s jemnosťou a citom, kniha ožíva, vstupuje do nášho vnútra a hľadá si tam miesto, z ktorého ju len tak niekto nevyštve. Neprekáža vám, ak knihu kvôli jej obsahu nedokážete pustiť z rúk? Chcete ešte dlho premýšľať nad osudom hlavnej postavy? Radi čítate príbehy, ktoré sa vám pred očami vizualizujú úplne samé? Potom by pre vás Planisko malo byť čitateľskou výzvou.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Števa Opremčáková
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Hladohlas
  • Počet strán: 171
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2012
  • Žáner: dráma
Čítané 1295 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Zasľúbená krajina Zoznam zákazov »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.