utorok, 24 december 2013 16:20

Sviňa život

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Keď šťastie neprichádza a to, čo sa kazí, pokazí sa ešte viac. A pritom to začína úplne nevinne...

Normálny život normálnych ľudí. Klišé? Často slovenská realita. Osud Patrika, snažiaceho sa po rozvode rodičov postarať o svoju rodinu – dve mladšie sestry a chorú mamu, sa preplieta s peripetiami Simony a Olivera, ktorých spája zakázaný vzťah plný skrývania sa a utrpenia.

„Chce sa dívať na štíhlu, do bronzova opálenú šiju a hlboko sklonenú hlavu, skrytú pod veľkým slameným klobúkom. Tak zvyčajne za ním chodila. Nenápadná, utajená, diskrétna, ale zato ohromujúca. A pre neho jediná na svete. Zomiera túžbou po svojej Simone, hoci mu nepatrila tak, ako by si prial. Naplno a navždy.“

Celý príbeh sa začal nevinne a skončil sa všelijako, len nie tak, ako som očakávala, predvídala, dúfala. Hra osudu je dušou tohto románu, ukazuje všedné výjavy zo života. Nepochopené dieťa, ktoré to skúsi s drogami, šikovný chlapec, ktorý dospel príliš rýchlo a neochotne sa dal na cestu zločinu či dievča z dobrej rodiny, ktorému krutá náhoda zničila pokojnú budúcnosť... Všetko je o tom, aký vie byť život niekedy svinský, ako nám nič nedaruje a učí nás, že za chyby sa platí.

Hra osudu je dušou tohto románu.

„ ,Vieš toho dosť, však? Alebo všetko?' prehodil Patrik. Sústredil sa na cestu a úpenlivo sa pokúšal nemyslieť na to, čo vezie. Keby tak teraz mohol preletieť čas a navždy sa zbaviť všetkého toho svinstva! Stále trčí jednou nohou v base, no dnešný deň, to je iná káva! Keby ich chytili, nepomohli by im ani všetci svätí. Ešte väčší strach ako o seba, ho však zmáhal strach o Dominiku. Musí z tohto nejako vykľučkovať, doboha! Nejaká cesta musí predsa existovať!"

Trochu ma zarazilo, že až v polovici knihy som sa dozvedela, čo vôbec spája hlavné postavy (Patrika a jeho priateľku Dominiku a na druhej strane Olivera a Simonu). No ak som si myslela, že príbeh sa už viac nedá zamotať, stal sa opak a skomplikoval sa maximálne, takže ma vtiahol do svojho vnútra a s knihou som sa nevedela rozlúčiť ani na prednáškach v škole.

Po prečítaní poslednej strany, poslednej vety, som so slzami v očiach rozmýšľala, že hoci je v príbehu príliš veľa náhod, až taká utópia to nie je. A vetu o tom, ako si je každý strojcom svojho šťastia, odteraz beriem s rezervou. Lebo všetko sa môže pokašľať, aj keď sa usilujeme o pravý opak. Alebo to jednoducho definujem porekadlom: „Na posratého aj hajzeľ spadne.“

Všetko sa môže pokašľať, aj keď sa usilujeme o pravý opak.

Jedinou malou výhradou boli pre mňa nekonečné prívlastky, ktoré som v prvej časti knihy vnímala ako zbytočné. Možno som netrpezlivá, dychtivá po deji, ale niekde som mala pocit, že príbeh by sa veľmi pekne rozvíjal aj bez toho, aby malo každé slovo nejaký prívlastok (alebo dva). To ma však neodradilo od čítania, preto sa nenechajte ničím zastaviť ani vy a skúste zistiť, že život vie byť poriadna sviňa a ani s dobrými ľuďmi sa nemazná.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jana Chmelová
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Motýľ
  • Počet strán: 397
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2010
  • Žáner: dráma
Čítané 1681 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Pavučinové pančušky Herzsteine »

Napíšte komentár