sobota, 15 máj 2021 13:05

Prvá pravda

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Niekedy je čítanie bolestivým procesom. Plačete a plačete, ale nie zo zúfalstva nad zlou knihou. Niekedy plačete práve preto, že ide o vynikajúco napísané dielo, ktoré vás zasiahne priamo do srdca.

Neviem, aká je prvá pravda vo všeobecnosti. Chcela by som veriť, že je to to, že sme dobrí, my, ľudia. Že to je základ, na ktorom môžeme stavať a na ktorom budujeme svet. Ale pritom sme takí malí! A ustráchaní a z hnevu, strachu či bolesti vieme byť takí krutí, takí ne-ľudskí... Knihy, ktoré práve toto pomenúvajú a odhaľujú, sú – pre mňa – tým najskutočnejším čítaním.

Čo je vlastne "prvá pravda"?

Simona Vinci je talianskou autorkou, ktorá veľmi dobre pozná, aké to je, keď človek nie je psychicky úplne v poriadku. Téma psychických porúch je jej blízka, pretože sa s ňou strela priamo. No to by na napísanie fantastickej knihy bolo málo. V diele Prvá pravda dokázala prepojiť reportáž, historický román, memoáre a vlastnú fantáziu do neuveriteľného celku, v ktorom čitateľa napĺňa nielen príbeh. Ten sa kdesi v druhej tretine vytratí a my sme v tom momente svedkami jej života, avšak i táto časť je rovnako pútavá ako prvá.

Psychiatrické liečebne všade na svete sú v knihách i filmoch vďačným námetom bizarných príbehov, hororov i dojímavých drám. Na takom mieste sa predsa veci nedejú tak, ako inde, v usporiadaných priestoroch poskytujúcich človeku bezpečie a zázemie.

Čitateľa napĺňa nielen príbeh.

„Ak pošpiníš slová, ktoré píšeš, už nikdy ich nebudeš môcť očistiť. S písaním treba zaobchádzať ako s krehkým telom, ako s detským telíčkom, jemným, takmer priesvitným. Sme chirurgovia, ktorí musia narezať mäso a zašiť ho, sme tí, ktorí musia držať slová pri živote. A faloš ich zabíja.“

Ostrov Leros je súčasťou Grécka, nachádza sa v Egejskom mori. Nie je vábivý pre turistov, nemá zvláštne pamiatky ani mimoriadne očarujúcu prírodu. Má však niečo iné. Nemocnicu určenú pre psychiatrických pacientov, ktorá tam bola vybudovaná v roku 1959 a do ktorej mali byť premiestnení všetci psychicky chorí ľudia, považovaní za nevyliečiteľných, z celého Grécka. Všetci, na jednom mieste, na ostrove, odkiaľ sa nedá len tak ujsť. Poistili si to múrmi a zámkami a mrežami, samozrejme... Toľko fakty. 

Psychiatrička Joanna Dellisová je jedna z dvoch odborníčok na viac ako tisíc psychiatrických pacientov na ostrove Leros. Okrem nej a ešte jedného lekára pomáhajú pacientom ošetrovatelia, ktorí sú však väčšinou nekvalifikovaní. Najčastejšie sú nimi miestni obyvatelia, pre ktorých je práca v ústave proste prácou, navyše stabilne platenou. Momentálne sa súčasťou personálu stala aj skupina dobrovoľníkov vo veku 20 – 30 rokov, ktorých cieľom je zariadenie deinštitucionalizovať. Ako dlho trvá, kým človek príde o ilúzie?

Dvaja lekári na viac ako tisíc psychiatrických pacientov...

Pre Angelu, jednu z dobrovoľníčok, je pohľad na pacientov šokom. Sú absolútne zanedbaní, spustošení, často nahí, žijúci vo vlastných výkaloch, ktoré sú pre nich jediným zdrojom zábavy... Chodia z bodu A do bodu B, ak majú to šťastie, že ešte chodia, že sa nestali ležiacimi živými mŕtvolami. Ako sa tu dá pomôcť? Čo sa dá urobiť, ak je váš čas na ostrove stanovený na 3 mesiace, ale oni tu takto prežívajú roky?

„Boli tam telá, plazili sa pozdĺž stien alebo ležali na zemi. Ženy a muži sa ako ľudské šváby váľali vo vrstve špiny, ktorá pokrývala dlážku v takej hrúbke, že sa nedal rozoznať vzor pod ňou. Nedalo sa ani určiť, či je povrch z betónu, dlaždíc alebo udupanej hliny. Úzke schodisko bez okien a elektrického svetla viedlo na horné poschodia a nejaký muž liezol hore štvornožky rýchlo ako pavúk.“

Deti, dospelí, muži aj ženy. Blázni aj politickí väzni. Zneužívaní, týraní, bití, hladní, smädní, vystavení počasiu, obratí o súkromie, o ľudskosť. Všetci spolu. Niekedy je lepšie, keď človek naozaj príde o rozum, akoby mal toto všetko vnímať.

Stefanos bol básnik a komunista, no bol režimu nepohodlný, tak skončil tu. Nikolaos má len 8 rokov, rozhodol sa prestať rozprávať, no o to viac a o to srdcervúcejšie kričí zo sna. Teresa si prešla svojím vlastným súkromným peklom, z ktorého bolo šialenstvo napokon vykúpením. Alebo nebolo?

Príbehy aj reality, fantázia aj skutočnosť. Prvá pravda je kniha, ktorá bolí. Bolo hrozné čítať ju, pretože obnažuje to najhoršie v človeku. Ak sa nebojíte silných príbehov a silných zážitkov, odporúčam vám dielo, po ktorom už na „bláznov“ budete pozerať úplne inak.

„Deti, deti, deti. Desiatky, stovky, tisícky pošliapaných detstiev.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Simona Vinci
  • Národnosť: talianska
  • Knihu vydalo: Inaque
  • Počet strán: 304
  • Dátum vydania: utorok, 01 január 2019
  • Žáner: dráma, fajnšmeker
  • ISBN: 9788082070265
Čítané 122 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Ostré očko

Napíšte komentár