sobota, 26 december 2020 11:53

Naničhodnica

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Postav dom, zasaď strom, sploď syna. Dom sa však môže rozpadnúť, strom zahynúť a syn, ten sa môže aj nevydariť. A potom je človek aj tak odkázaný len sám na seba.

Pod pojmom „naničhodnica“ som si v prvom momente predstavila frivolnú mladú ženu, vyznávačku pofidérnych hodnôt, ak vôbec nejakých. Nemohla som sa mýliť väčšmi! Ľudmila má 80 rokov a svoj čas momentálne trávi na poliklinike. Nie však ako pacientka a už vôbec nie ako zamestnankyňa v lekárskom alebo akomkoľvek inom obore.

Kto alebo čo je naničhodnica?

Ľudmila je vlastne bez domova. Má 80, mala muža, syna, prácu, domov – a odrazu nič z toho neplatí. Na poliklinike v meste trávi celé svoje dni, dokonca aj noci. Presúva sa medzi oddeleniami a čakárňami, pospáva, tvári sa, že je jednou z mnohých pacientiek. Nosí síce so sebou všetok svoj majetok v igelitkách, no dbá o hygienu, preto mnohí spolu sediaci na lavičkách ani netušia, že svoju obligátnu otázku „je vnútri niekto?“ kladú bezdomovkyni.

Vytvorila si tam určitý systém fungovania, dokáže splynúť s davom, nepútať na seba pozornosť, veď to jediné, čo chce, je nejakým spôsobom prežiť zimu. Ale je to desivé, má 80, je to stará žena, nezaslúži si takú starobu!

Dokáže splynúť s davom, nepútať na seba pozornosť.

„Možno sa niečo stane. Možno umrie, to by bolo riešenie. Lenže umrieť nie je len tak. Aj v starobe je život silný. Musí sa celý vyčerpať, vytratiť, vymiznúť. Kým plynie, treba s ním niečo robiť. Keď už nič, tak aspoň nejako prečkať čas, ktorý človeku zostáva. Spomínať, trebárs aj spať.“

V zábleskoch krátkeho spánku sa jej zjavujú veci a udalosti z minulosti, takýmto spôsobom sa i čitatelia o nej dozvedia viac, v podstate celý jej životný príbeh. Ako to bolo s manželom, synom, kde trávila roky pred týmito smutnými šedivými dňami, ktoré sú len o prežití, nie o dôstojnom živote.

Celý čas som tŕpla, kedy ju kto objaví a aké to pre ňu bude mať následky. A samozrejme, objavená bola. Náhoda chcela, že neunikla očiam novinára, ktorý sa lieči zo zranenia. Pracuje pre bulvár, v Ľudmile vidí na jednej strane zvýšené čísla predajnosti, na strane druhej sa v ňom ozve človek a naozaj dúfa, že zverejnením jej príbehu jej možno pomôže. On alebo niekto iný.

„Banány zjedla ako prvé, lebo sa rýchlo kazia. Rožky hneď potom, lebo by už boli tvrdé a vylomiť si zub v poliklinike, keď nemáte peniaze na zubára a nepatríte k zubárke, ktorá tu ordinuje, to by ani nebolo vtipné. Koláčiky si dala ako nedeľný obed. Aj o týždeň sa nejako zariadi, ale nebude nič plánovať. Budúcnosť ju počká. Prítomnosť je, aká je.“

Facka pre spoločnosť v podobe knihy so silným sociálnym odkazom.

V knihe Naničhodnica defiluje viacero postáv. A hoci ide predovšetkým o Ľudmilu, nie vždy je práve ona v centre diania. U niektorých je totiž len jediné centrum – on sám či ona sama, nik iný nemá šancu byť dôležitejší ako daný jedinec. Okrem starej ženy, ktorá sa odrazu nemá kam podieť, bola spomedzi viacerých postáv z môjho pohľadu zaujímavá ešte jedna žena. Dorotka, manželka starnúceho politika. V protiklade tak stoje dve ženy, 80 ročná, ktorá nemá nič a 40ročná, ktorá má všetko. Takmer. Okrem toho, po čom túži najviac – dieťa.

Jana Juráňová napísala knihu, ktorá má vysoko sociálny charakter. Je istým spôsobom depresívna, pretože sú reálne situácie, kedy sa človek z nejakých dôvodov prepadne na dno spoločnosti a nemá sily/schopnosti/prostriedky či motiváciu odraziť sa z neho. To, ako dopadla Ľudmila, je ako facka pre nás všetkých. Pre ľudí, ktorí tvoria zákony, pre tých, ktorí ich implementujú ale aj pre nás ostatných, ktorí chodíme nevšímavo a ľahostajne okolo ľudského utrpenia. Pretože nás sa to netýka. Naozaj, naozaj nie?

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jana Juráňová
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Aspekt
  • Počet strán: 256
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2020
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 9788081510922
Čítané 297 krát

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Modlitba za krutých Slová vďaky »

Napíšte komentár