nedeľa, 04 október 2020 07:51

Za tmavej noci som vyšiel zo svojho tichého domu

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Nobelovu cenu za literatúru získal v roku 2019 rakúsky spisovateľ, Peter Handke. Udelenie ceny tomuto autorovi vyvolalo polemiku, Handke sa totiž netají sympatiami k režimom, ktoré potláčajú ľudskosť.

Keď v roku 1996 napísal kontroverzne vnímaný text s názvom Spravodlivosť pre Srbsko, podporoval v ňom Slobodana Miloševića, ktorý bol ako prezident Srbska obvinený zo zločinov proti ľudskosti, genocídy a porušovania Ženevských konvencií. Handke opakovane popieral počty obetí masakry v Srebrenici, kde zahynulo 8 000 moslimov, a ktorú súd v Haagu označil za genocídu, otvorene vyjadroval sympatie k Hitlerovi a fašizmu.

Nobelova cena za literatúru, Cena Franza Kafku, Medzinárodná Ibsenova cena...

Napriek tomu získal Nobelovu cenu za literatúry. A nebolo to jeho prvé ocenenie. Získal tiež Cenu Franza Kafku v roku 2009 či Medzinárodnú Ibsenovu cenu v roku 2014. ako teda píše muž, podľa ktorého si nie sú všetci ľudia rovní a jedni majú viac práv a slobôd ako iní?

ZA TMAVEJ NOCI SOM VYŠIEL ZO SVOJHO TICHÉHO DOMU
Kniha s pekným poetickým názov vo mne vzbudzovala tiché očakávanie. Miestom, na ktoré sa v nej dostaneme, je malá dedina Taxham nachádzajúca sa v blízkosti väčšieho mesta. Dedina na konci sveta, kde sa, ako u nás hovoríme, otáčajú autobusy. Ničím zaujímavá, ničím významná, taká obyčajná.

„A raz si v tom nočnom vetre potom aj pomyslel, že mu to vlastne celkom vyhovuje, že ho postihla nemota. Dobre, že už nemôže hovoriť. Už nikdy nebude musieť otvoriť ústa. Sloboda! Ešte viac: Vzornosť! Založiť stranu, alebo dokonca náboženstvo: stranu nemých, náboženstvo nemoty? Nie, ostať s tým sám. Nemý, slobodný, a konečne, ako sa patrilo, sám.“

Rád pozoruje, ako na seba pôsobia a ako sa ovplyvňujú.

V nej žije lekárnik. Má svoju lekáreň, ktorá tam vznikla ako prvý malý živnostenský podnik po vojne, skôr ako škola, kostol či pekáreň (krčmu nespomínal, ale zasa, to nie je slovenská dedina). Bola preto stredom dediny, jeho centrom, hoci dnes je ním už len symbolicky, svojím umiestnením.

Lekárnik ľudí nemusí, ale svoju prácu má rád. Najmä miešanie substancií a prípravu liekov, rád pozoruje, ako na seba pôsobia a ako sa ovplyvňujú. Okrem práce má rád huby, je ich znalcom. Pozná ich podľa vône, tvaru, chuti a napr. aj podľa červíkov, ktoré v nich žijú. Jedáva ich aj surové, dokáže ich nájsť tam, kde nik iný nie. Hlavne preto, že zbiera i to, čo ostatní nechcú. Táto jeho vášeň bola dôvodom, prečo sa s manželkou odcudzili.

Prvých 55 strán sa nič závažné nedeje, spoznávame život osamelého muža v jeho každodennosti a tichu a je to vlastne poetické. Zmení sa to v jeden večer, keď v reštaurácii, kde chodieva pravidelne večerať, stretne básnika a bývalú olympijskú hviezdu (lyžiara) a ponúkne im odvoz svojím autom. Odvtedy však nerozpráva.

„,A? čo potom?´ spýtal som sa. ,Nebola nablízku aj matka dievčaťa, bývalá básnikova milenka?´
,Nie.´
,Zomrela?´
,V mojom príbehu sa nezomiera,´ odpovedal lekárnik z Taxhamu. ,Niekedy sa odvíja smutne, a občas je takmer zúfalý. Ale mŕtvy neprichádza do úvahy.´“

Road trip, na ktorom je cesta dôležitejšia ako cieľ.

Z tichého a jednotvárneho života, s ktorým je však jeho aktér spokojný, sa stane road trip, kedy je cesta dôležitejšia ako cieľ, pretože tým cieľom je niekde nejaká dedina, kde má básnik svoje zámery. Je to ako sen: keď dorazia do dediny, kde je práve slávnosť, básnik aj športovec sa vytratia a lekárnik ostane sedieť sám celé dni a celé noci pri stole. Keď sa rozhodne dedinu opustiť, putuje stepou. Hľadá v nej huby. Ide sám, len občas stretne niekoho živého, psa, človeka alebo cyklistu. Prvopočiatočné hľadanie húb sa však zmení, postupne nehľadá už nič, len putuje a vníma. Vône, zvuky, dotyky vetra i občasných kvetov. A to je pre neho sloboda.

Za tmavej noci som vyšiel zo svojho tichého domu je vo svojej podstate poetickým príbehom o putovaní v tichu a o šťastí zo samoty. Kniha vás nestrhne dejom, asi nestrhne vôbec, je však veľmi príjemným, hĺbavým čítaním. Až sa človek pýta, ako môže takto písať autor, ktorý obdivoval Miloševiča či Hitlera...

„Potom odrazu, akoby uťal, nastalo ticho, v ktorom, hoci slnko už dávno zapadlo, prevládali farby, až napokon rozkvitli.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Peter Handke
  • Národnosť: rakúska
  • Knihu vydalo: Slovenský spisovateľ
  • Počet strán: 182
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 1998
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 80-220-0926-1
Čítané 152 krát
Viac z tejto kategórie: « Spev o Achillovi Modlitba za krutých »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.