piatok, 08 máj 2020 11:57

Zlodejka kníh

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Vojna. Strach. Smrť. Nacistické Nemecko. To všetko sa spája v jednej knihe, ktorej dej sa točí okolo malého dievčatka. Aký život mala nemecká rodina počas vojny? Pre nikoho to nebolo ľahké, pretože smrť si nevyberá.

Rozprávačom knihy je Smrť. V časoch vojny má veľa práce a musí chodiť často. Dej začína jej rozprávaním, alebo skôr predstavením sa. Zlodejku kníh Liesel stretne trikrát. Prvý raz, keď jej zomrie vo vlaku brat. Spolu s ním mala ísť do adoptívnej rodiny, kam nakoniec putuje sama. A tiež je to prvý raz, kedy si ukradne knihu.

Jej adoptívna matka je prísna a zo začiatku sa javí ako príšerný človek. No zdanie klame. Naopak jej otec je k nej od začiatku milý, učí ju čítať a hrá jej na akordeóne, v noci zostáva pri nej, keď má nočné mory. Liesel sa začlení do normálneho života. V tých časoch však ťažko vravieť o niečom normálnom. Spriatelí sa s Rudym a vytvoria si veľmi pevný vzťah. Na prvý pohľad jemné dievčatko však časom ukáže svoju silu a nenechá si len tak skákať po hlave. A počas života sa jej podarí ukradnúť zopár kníh. S nimi sa život zdá možno aspoň na chvíľu iný.

Na prvý pohľad jemné dievčatko časom ukáže svoju silu

„Začala hrabať. Neveriacky. Neverila, že je mŕtvy. Určite nie je. Nemôže byť...O chvíľu sa jej sneh zarezával do pokožky. Na rukách mala zmrznutú krv. V tom snehu bolo vidieť jej srdce, puknuté a rozpadnuté na dva kusy. Každý kúsok žiaril a pod tou bielobou aj pulzoval.“

Hneď, ako som začala čítať, som si povedala, že táto kniha je nádherná. Nie dej ako taký, ťažko o príbehu vsadenom do vojnového Nemecka povedať, že je nádherný. Je desivý, odstrašujúci, ponurý. Ale to ako sa autor pohral s jeho podaním, so slovami, ktorými nám ho predostrel, presne to je nádherné. Použiť smrť ako rozprávača bolo veľmi nápadité a dodalo to knihe úplne iný ráz. Bol to objektívny pozorovateľ, ktorý videl všetko, a vyrozprával nám príbeh, aký sa len tak nevidí.

Použiť smrť ako rozprávača bolo veľmi nápadité

Čítanie knihy som dlho odkladala, no keď som sa do toho pustila, príbeh ma pohltil. Nie je to kniha, ktorú si čítate len tak na dobrú noc. Ani nemôže byť. Miestami jemná, niekde drsná a často skľučujúca. Nielen kniha, ale aj Liesel. To, čo dal autor hlavnej hrdinke, je rozhodne guráž. Prišla o veľa a postupne strácala viac. Nikdy však nestratila samu seba.

„Ľudské srdce je čiara, moje je kruh a mám nekonečnú schopnosť byť vždy v správnom čase na správnom mieste. Preto vždy nachádzam ľudí v ich najlepších i najhorších chvíľach. Vidím ich škaredosť i krásu a čudujem sa, že jedna a tá istá vec vie byť taká i onaká. Majú však jedno, čo im závidím. Ak už nič iné, ľudia majú toľko rozumu, že umierajú.“ 

Miestami jemná, niekde drsná a často skľučujúca

Skvele vykreslené charaktery postáv, zmysluplné dialógy a príznačné opisy. Nič, čo by dej zbytočne brzdilo, ale zároveň ho ani neuponáhľalo. Mňa si kniha získala hneď v úvode, kde bolo napísané "Na úvod jedna maličkosť. Zomriete." Bolo to veľmi úsmevné predstavenie knihy, ktoré v sebe nesie kopu trpkosti. Ale ako lepšie sa nám môže predstaviť Smrť?

Od začiatku do konca som bola do knihy zahĺbená, ako by nič iné neexistovalo. Chcela som ju dočítať rýchlo, ale zároveň ju nedočítať vôbec, lebo by mi bolo ľúti, že ten príbeh skončí. Poznáte to, nie?

Môže mať vlastne vojna šťastný koniec? Dá sa nazvať osud niekoho, kto ju prežil, šťastným? Táto kniha to čiastočne dokázala, aj po všetkých stratách prišlo aspoň niečo pozitívne. Je to silný príbeh, ktorý si zaslúži byť prečítaný.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Markus Zusak
  • Národnosť: austrálska
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 480
  • Dátum vydania: streda, 01 január 2014
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 9788055138039
Čítané 135 krát
Viac z tejto kategórie: « Dvojčatá z ľadu Spev o Achillovi »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.