pondelok, 23 september 2019 18:40

Zvon

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Slovenský jazyk pomiešaný s českým v nárečovej podobe, katolíci s evanjelikmi, veriaci s neveriacimi... Sme, akí sme, stačí si povzdychnúť a začítať sa.

Juraj Bindzár bol režisér, scenárista, dramatik a básnik. Vo finále najprestížnejšej slovenskej literárnej ceny Anasoft litera mal tri diela: Bez dúhy (2012), Mlčky a krátko (2017) a Zvon (2019). Viac ich tam mať nebude, pretože rok 2019 jeho písanie ukončil naveky.

Autor neklame. Šťastný koniec sa nekoná.

Zvon je, ako hovorí podtitul, vidiecky román so zlým koncom. Keďže od začiatku potenciálnych čitateľov upozorňuje, že to nedopadne dobre, kniha nie je vhodná pre tých, čo obľubujú happyendy. Autor neklame. Šťastného konca sa tu nedočkáte. A to je vlastne dobre.

„Keby sa však bol Telúch spýtal na názor našej starostky, tá svetaznalá a životom skúšaná, slovenskou zamatovou revolúciou rekvalifikovaná, živou vodou demokracie pokropená a ešte stále patrične nabrúsená stará korčuľa by mu bola povedala svoj názor, a ten by bol podstatne iný ako ten jeho.“

V prvom momente zaujme zvláštny spôsob vyjadrovania, ktorý si Bindzár zvolil. Pôsobí to ako strohý úradný jazyk, vecný, faktografický a suchý, ako záznam či zápisnica, ale zároveň v ňom cítiť akýsi inotaj. Čosi pod tým, pod povrchom. Akoby to dôležité, asi aj najdôležitejšie, bolo potrebné čítať pomedzi riadky.

Čo je to? Kronika obce? Podfarbená osobnými postrehmi? Uštipačným jazykom tých, ktorí majú čo povedať? Alebo si to aspoň myslia? Do toho sa miešajú kratučké zápisky farára, ktorý kedysi chcel byť hercom...

Kratučké zápisky farára, čo chcel byť hercom...

„Dôstojný pán sa dozvie ťaživé tajomstvo. Hlas zvona povznáša, teší i nadchýna, lež nie vždy, nie každého. Démoni vychádzajú na svetlo, ich jazyky meče, ich sliny jed číročíry. Lež mozog uveriť sa bráni, v hlave páľava bolestná a v ústach slová modlitby, ale prázdne len a horké ako blen.“

V obci Slovenská Seč na slovensko-moravskom pohraničí sú najdôležitejšími osobami moravská starostka a slovenský katolícky farár. Úradujúci v jednej budove, znášajúci sa len preto, lebo musia. Keď sa však odtrhne srdce zvona v miestnej zvonici, spoja sa a zmobilizujú svoje sily a schopnosti, aby spoločným úsilím zabezpečili pre obec nový fungujúci zvon. Predsa len, katolíkov je v obci najviac, voľby budú opäť, a tak bude aj koza celá, aj vlk sýty.

Odtrhnuté srdce spôsobí i ľudské nešťastie, pretože zavalí zvonára, z ktorého sa stane invalid. Do zbierky na nové srdce (alebo nový zvon, to sa ešte uvidí) sa zapojí celá obec bez ohľadu na vierovyznanie. No i tu sa prejavuje ľudská malichernosť a zášť. Každý prispeje, ako môže. Tí, ktorí prispejú väčšou sumou (lebo môžu) sa stanú terčom kritiky a ohovárania. To je také... naše...

Juraj Bindzár veľmi umne posplietal ľudské vlastnosti do čitateľsky príťažlivého celku.

„... pre ňu by ľudia na svete ani nemuseli byť, jej by stačili kvety. Lebo kvety sú krásne, čisté a voňavé a ľudia sú smradľavé svine, ktorých sa ona bojí. Tůmová takmer nahlas súhlasne vykríkla, ale potom radšej len prikývla, že to tedy trefila ta bába, sakra, přesně, hergot, to si musím zapsat!“

Aj keď je román Zvon o zvone, pokojne by to mohlo byť čokoľvek iné. Juraj Bindzár veľmi umne posplietal ľudské vlastnosti do čitateľsky príťažlivého celku, pričom sa ale sústredil na to najhoršie, čo v nás je. Len tak nenápadne, akoby mimochodom, tu i tam zaseje semienko sváru a len čaká, kedy vypukne vojna. A že vypukne, to si môžete byť istí. Dokonca i obete budú, čo ako malicherná je pôvodná podstata problému.

No keď ľudia nekomunikujú otvorene, keď vedome a cielene zamlčujú skutočnosti, ktoré môžu mať (a veru aj majú) závažný dopad na ľudské osudy, niet sa čo čudovať. Politika a náboženstvo asi oddávna spôsobovali šarvátky medzi ľuďmi. Niekedy majú len smiešnu formu, spílenie konára jablone, prehodenie hnilej kapusty do susedovej záhrady, niekedy to však končí oveľa tragickejšie.

Román odhaľuje skrytý rasizmus, zlobu, závisť – jednoducho samé ľudské fajnotky. Niečo, čo by malo všetkých v obci spojiť, spôsobí hotovú katastrofu. Autor však dokáže čitateľa primäť tu i tam k úškrnu a najmä k zvedavosti, ako to celé dopadne. Hoci, ako podtitul prezrádza a ako som spomínala v úvode, happyend očakávať nemožno. Ide však o výborné čítanie!

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Juraj Bindzár
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Orman
  • Počet strán: 270
  • Dátum vydania: pondelok, 01 január 2018
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 9788089504169
Čítané 90 krát

Najnovšie od Zuzana Švecová

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Pamäti gejše Dievča pre Helenu »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.