sobota, 27 apríl 2019 10:27

Vynález krídel

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Sloboda a rovnoprávnosť tu neboli vždy. Za zrušenie otrokárstva a zrovnoprávnenie žien s mužmi bojovali v Amerike ženy, ktoré sa postavili vtedajšiemu systému. Obetovali pre to svoje dobro, postavenie v spoločnosti, reputáciu, ale hlavne životy.

Viete si predstaviť, že by ste sa narodili v čase, kedy v Amerike vládlo otrokárstvo? Možno by sa vám táto predstava páčila, keby ste sa narodili do belošskej rodiny, navyše s istým spoločenským postavením. Čo ak by ste sa ale narodili ako dieťa černochov, ktorí pracovali pre svojich belošských pánov?

Čo ak by ste sa narodili ako dieťa černochov, rozumej otrokov?

Príbeh o Sarah Grimkéovej a Hetty „Hŕstke“ je silným príbehom aj teraz, v čase, keď sa hovorí, že žijeme v demokratickej dobe. Kedysi to tak nebolo. „Čierni“ si svoju slobodu museli vydobyť, bojovať za ňu a ostatní „bieli“ sa s touto zmenou museli vysporiadať.

Na začiatku 19.storočia bola spoločnosť v Amerike naladená inak. Sarah, ako prostredné z desiatich detí váženého plantážnika a sudcu, mala síce lepšie spoločenské postavenie ako Hetty, ale nebola šťastná. Aj napriek tomu, že mala všetko, čo chcela, túžila vzdelávať sa, čítať, filozofovať a zrušiť otroctvo.

Rebelka od malička
Sarah dostala Hŕstku ako darček na svoje jedenáste narodeniny. Už v tom veku bola ale veľmi vzdorovitá a jej nápady a myšlienky boli nekonvenčné. Hŕstku chcela prepustiť a darovať jej slobodu, čo jej rodičov, samozrejme, veľmi nahnevalo, takže nasledoval trest. Postupne si však na ňu zvykla a časom sa z nich stali kamarátky. Snívala o kariére právničky, aby mohla zmeniť spoločenské pravidlá, napríklad aj tie o vlastnení iných ľudí. Verila v rovnocennosť, bez rozdielu farby pleti a náboženstva. Aj keď ona bola slobodný človek, cítila, že rozdelenie ľudí na bielych a tých druhých nie je správne.

„Vážená Sarah, vrátila sa Mauma. Nina povedala, že vám to môžem napísať sama. Utiekla z plantáže, kde ju celý ten čas držali. Mali by ste ju vidieť. Má jazvy a plnú hlavu bielych vlasov a vyzerá ako Matuzalem, ale ináč ostala taká, aká bola. Opatrujem ju deň aj noc. Priviedla aj moju sestru, ktorá sa volá Obloha. To je teda meno. Dala jej meno podľa toho, po čom túži. Vždy hovorila, že raz bude lietať ako drozdy. Mauma a Obloha sú moja jediná jasná nádej. Dlho mi trvalo napísať toto. Prepáčte mi to zlé písanie. Už sa nedostanem k čítaniu a k slovám. Ale raz sa dostanem.“

Akt vzdoru proti vlastneniu človeka...

Hŕstka sa ako otrokyňa štúdiu venovať nemohla. Sarah ju preto, ako akt vzdoru proti vlastneniu človeka, naučila čítať, čím obom spôsobila veľké nepríjemnosti, no nikdy to žiadno z dievčat neľutovalo. Hŕstkina mama, krajčírka v dome Grimkéovcov, jej odmalička opakovala, aby našla cestu, ako sa vymaniť z područia otroctva. Verila, že sa jej to podarí.

Sarah nechcela skončiť ako jej mama, doma, odkázaná na príjem svojho manžela a neskôr svojich synov. Chcela sa vzdelávať, cestovať, bojovať proti otrokárstvu. Nič z toho jej ale život nedoprial a spoločnosť sa jej v určitej chvíli obrátila chrbtom. Vtedy pochopila, že je čas na zmenu. Robiť v živote to, čo naozaj chce. Odišla z domu na sever, do rodiny kvakerov, kde sa stala kvakerskou pastorkou.

Boj za práva
Príbeh je rozprávaním oboch dievčat. Vnímate tie isté udalosti z dvoch perspektív. Priateľstvo, ktoré si v mladosti vybudovali, sa za tridsaťpäť rokov ich života zmenilo, poznačilo ho nielen odlišné postavenie, ale hlavne skúsenosti a zmeny, ktoré v tom čase spoločnosť poznamenali. Zatiaľ čo Hŕstka nemala v živote na výber, Sarah prešla dlhú cestu, kým pochopila, kde je jej miesto. Jej zmarené túžby a sny, neopätovaná láska a spoločenské vyhostenie jej ukázali smer, ktorým sa vydať.

„Namiesto pompézneho pohrebu, aký by mal v Charlestone, dôstojný pohrebný sprievod, jeho rakva na kočiari obsypaná kvetmi a za ňou pol mesta – namiesto toho ho pochovali bezmenne na zarastenom cintoríne za metodistickým kostolíkom, ktorý sme minuli cestou sem. Rakvu povedzie farmársky voz. Za ňou pôjdem sama. Nič z toho však mame nepoviem. Nepoviem jej ani to, že v hodine jeho smrti som sa voľne nadnášala v mori, v samote, ktorú si budem pamätať celý život, a že nado mnou škriekali čajky a hore na žrdi povievala biela zástavka.“

Jedno z najbolestnejších období amerických dejín.

Postavy sestier Grimkéových sú inšpirované skutočnými ženami, ktoré v Amerike bojovali nielen za zrušenie otrokárstva, ale aj za práva žien. Nespútané láskou a manželskými povinnosťami, vyzbrojené odhodlaním a bojovnosťou dosiahli to, čo je pre nás dnes už samozrejmosťou – slobodu a rovnoprávnosť žien s mužmi. Ich nekonvenčné správanie ich vyhostilo zo života, kde je stredobodom rodina a spokojnosť manžela, otca a bratov. Ich odhodlanie zmeniť spoločnosť preslávilo sestry po celej krajine.

Autorka prostredníctvom skutočných aj fiktívnych postáv majstrovsky vykreslila jedno z najbolestnejších období amerických dejín. Príbeh Sarah a Hŕstky, a neskôr aj Angeliny (sestry Sarah), vás vtiahne do ich životov. Aj keď toto obdobie môžeme poznať z filmov, kniha ponúkne autentickejšie nazeranie na danú dobu. Ste súčasne zotročení ako Hŕstka, no zároveň cítite silu sestier, ktoré hľadali a vytrvali v boji za zmeny, na ktoré sa podujali.

Príbeh je veselý i smutný zároveň, pravdivý a bolestivý, ale tiež plný nádeje a viery, že všetko sa raz skončí. Je ľudský, plný citu, lásky, priateľstva, snov a túžob, ktoré musia odolať mnohým neprajníkom a spoločenským konvenciám. No stojí za ne bojovať.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Sue Monk Kiddová
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 432
  • Dátum vydania: utorok, 19 máj 2015
  • Žáner: dráma
  • Poznámka: Kniha inšpirovaná skutočnými postavami a udalosťami.
  • ISBN: 9788055142616
Čítané 86 krát
Viac z tejto kategórie: « Mŕtve body Nepriateľ štátu »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.