streda, 20 marec 2019 16:35

Mŕtve body

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Mladí ľudia rýchlo podľahnú rôznym zvodom sveta. Horšie je, ak ich podľahnutie znamená zmenu vnímania, zastrenie reality či konanie absurdných skutkov v presvedčení, že sa im nemôže nič stať. Kde je hranica trestnoprávnej zodpovednosti?

K túžbe prečítať si knihu od Benedeka Tottha Mŕtve body, o ktorej som netušila, že je taká útla, ma priviedol rozhovor s autorom v jednom literárnom časopise. Román vyšiel v origináli v roku 2014, do slovenského jazyka ho v roku 2018 preložila Lucia Molnár Satinská. Pre maďarského autora to bol debut, za ktorý získal cenu Margó. Ako sa ukázalo, knihu som si poplietla s nejakou inou...

Príbeh tínedžerov písaný ich jazykom.

Kniha je príbehom tínedžerov, preto je aj písaná práve takým jazykom. Tínedžerským, drsným. Vulgarizmus sa však objavil už v prvej vete a keď som si ich spočítala len na prvých troch stranách, bolo ich tam sedem. Nadávok a škaredých slov toho najhrubšieho zrna. Takýto spôsob písania ma vie od čítania veľmi rýchlo a spoľahlivo odradiť, no vzhľadom na to, že kniha mala pozitívne ohlasy, očakávala som, že to nebude samoúčelné a mám tomu dať šancu. Ako sa ukázalo – samoúčelné to nebolo.

Partia chalanov, stredoškolákov si plnými dúškami užíva život. Neriešia budúcnosť, vzdelanie, zodpovednosť, povinnosti. Zaujíma ich len sex a drogy. Presne v tomto poradí. Výmena je možná, ale oboje spolu súvisí.

„Ako zabočím za roh, začnem sa ukľudňovať. Kráčam v rovnomernom tempe, do rytmu svojich krokov žujem rožok. Pomaly sa zo mňa odplaví adrenalín a začnem sa rehotať. Nemám tucha, kam idem, viem len to, že nemôžem zastať, lebo to je koniec. Som žralok.“

Až toto je stratená generácia...

Šokujúce však je, že sú to chlapci, ktorí sú členmi plaveckého oddielu. Plávanie ich spojilo a urobilo z nich partiu, hoci kamarátmi tak úplne všetci nie sú. Športovci, ktorí sa tomuto športu venujú vo svojej kategórii priam až vrcholovo a zároveň drogy a ich absolútna ľahostajnosť až hlúposť voči životu – ako je možné prepojiť to?

Benek Totth vykreslil generáciu, teda úzku skupinu prezentujúcu určitú generáciu, ktorá však, pevne verím, určite nemôže zastupovať všetkých, ktorú by sme smelo mohli nazvať stratenou generáciou. Až oni ňou sú. Obrnení voči ľahostajnosti rodičov a neférovosti učiteľov si hľadajú svoj vlastný zmysel života. A ten nachádzajú len v opojení omamnými látkami.

Je im celkom jedno, čo si zapália, šľahnú, zafetujú, šnupnú či pichnú. Len aby toho bolo dosť a aby to splnilo účel. Otupilo zmysly, zmenilo realitu. Aj sex im vtedy chutí viac. Dievčatá, ktoré sa na tom všetkom s nimi podieľajú, sú tiež plavkyne, a to veľmi mladé, 13 – 15 ročné. Pod vplyvom (čohokoľvek) robia tie najneuveriteľnejšie veci, sex hocikoho s hocikým je vlastne oproti tomu ostatnému ešte najnevinnejšou zábavkou...

„Mama je vďakabohu totálne mimo, ani si nevšimla, aký mám nos, ale aspoň jej nemusím nič vysvetľovať. Akože, keď má náladu pod psa, nevšimne si nič. Alebo možno si niečo aj všimne, ale nezaujíma ju to. Niekedy mamu ani nechápem. Keby trošku zalovila v mútnych vodách vlastnej hlavy, hneď by ma vedela zahnať do kúta, stačilo by položiť vhodné otázky.“

Je im celkom jedno, čo si zapália, šľahnú, zafetujú, šnupnú či pichnú. Len aby toho bolo dosť.

Totth ma tou knihou dosť vydesil. Prirovnávajú ju síce k filmu Trainspoting, pre mňa však mala bližšie ku knihe (a filmu) Mechanický pomaranč. Nie síce záverom a pointou, ale spôsobom života, ktorý si partia mladých zvolila. Zdalo sa mi to absurdné, kruté a šokujúce.

Zaujímavým momentom je naznačenie neriešenia dopingového problému u mladých športovcov v mládežníckych a detských kategóriách. Až po prekročení určitej vekovej hranice sú aj mladí ľudia kontrolovaní na nepovolené látky, problém však nie je riešený. Sú „iba“ vylúčení zo súťaží, a to je všetko. Hotovo.

Kniha Mŕtve body je ťažkou knihou. Nie váhou, ani jazykom, ani pri povrchnom čítaní sa to zdať nemusí. Hovorí však o veľkom probléme spoločnosti, vzniku závislosti u mladých ľudí, vlastne už u detí. Tento problém existuje desaťročia – a riešenie asi ešte nikto nenašiel. Jej čítanie, ak si predstavíte, že by mohlo ísť o vaše dieťa, kamaráta alebo súrodenca, je až bolestivé.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Benedek Totth
  • Národnosť: maďarská
  • Knihu vydalo: Zelený kocúr
  • Počet strán: 244
  • Dátum vydania: pondelok, 01 január 2018
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 9788089761470
Čítané 128 krát
Viac z tejto kategórie: « Končí sa to nami Vynález krídel »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.