nedeľa, 20 január 2019 17:14

Priepasť

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Každý sa občas bojí. Niekedy strach vieme pomenovať a identifikovať jeho zdroj. Čo ale v prípade, že vás strach celého pohltí a vy už neviete, čo je realita a čo fantázia?

Strach je prirodzená reakcia človeka, je to pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla, zlá predtucha, že sa niečo stane, aj keď možno v danej chvíli neviete zlo presne pomenovať. Postupne sa spája s prežitými skúsenosťami a viaže sa na predstavivosť. Asi takto v skratke môžeme definovať pojem strach. Pri vyhľadávaní vysvetlenia ma zaujala posledná spomenutá veta – viaže sa na predstavivosť. U mňa sa strach z tmy spája s príšerami alebo zombíkmi, ktoré som nechtiac vo filme videla, keď som si zle zakryla oči. Keď si na takéto scény z filmov spomeniem, vnútro mi stiahne a len silou vôle natiahnem ruku a zasvietim svetlo v tmavej chodbe. Toto je neopodstatnený strach, veď zombíci predsa neexistujú, alebo áno?!

Čo ak sa vám ale v hlave usídli predstava, ktorú neviete vyhnať?

Čo ak sa vám ale v hlave usídli predstava, ktorú neviete vyhnať? To sa stalo Adamovi Markusovi. Odmala ho ťahalo na skaly, miloval hory každou svojou bunkou. Až kým mu otec tragicky v horách  nezahynul. Odvtedy je pre neho výška a lezenie tabu. Dlhé roky nevie pochopiť, čo sa otcovi stalo. Adamov dobrý kamarát Miro je tiež horolezec, dokonca dobrovoľný horský záchranár, na skalách trávi všetok voľný čas. Počas jednej z túr Mirovi zavolajú záchranári, že dostali hlásenie na tiesňovú linku. Ktosi volal o pomoc v Slavkovskej doline. Dolina nie je verejnosti prístupná, preto si spočiatku myslia, že ide o žart, ale musia to preveriť. Keď prídu na miesto, pod skalnou plošinou nájdu mŕtveho chlapa, úplne dochrámaného. Adam nájde kameru, ktorú si potajomky vezme. Nevie, prečo to robí. Ako keby hľadal odpovede, čo cítil otec, keď padal zo skaly. Mŕtvy Adrián Klimko, ktorý je zachytený na kamere, si pred skokom z plošiny čosi pospevuje, robí divné pohyby a potom skočí. Len tak. Pokojne. Adamovi sa v hlave usídli nepokoj, nevie prečo ho to tak fascinuje.

Legendy o horskom duchovi

O plošine existujú legendy, ktoré siahajú až do 19. storočia. Hovoria o tom, že tam sídli akási zlá sila, ktorá núti ľudí robiť divné veci a potom skočiť. Po tom, čo sa stretne s bývalým horským vodcom a záchranárom, ktorý mu legendy o Sprunggestovi (Duch skoku) potvrdí, posadne ho myšlienka, že musí zistiť, čo sa na plošine deje.

Mŕtvy Adrián Klimko si pred skokom z plošiny čosi pospevuje, robí divné pohyby a potom skočí. Len tak. Pokojne.

 „Vrieskal som, koľko mi stačil dych. Vlastné škreky ma desili a poháňali. Julo za celý čas necekol, útočil potichu, akoby zranenia ani necítil. ZABI. ZABI. ZABI. Napadlo mi, že Julo možno príde k rozumu, že precitne z tranzu. Namiesto toho odkrivkal naspäť ku koncu plošiny. Začal sa nakláňať dozadu, po celý čas mi vyčítavo hľadel do očí. Prevažoval sa naznak ako pri nácviku správneho padania. Neroztiahol však ruky, pripomínal kamenný stĺp, ktorý nehlučne prepadol cez okraj.“

S Mirom sa k plošine vyberú. Ani jeden z nich netuší, ako sa táto túra skončí, ale Adam má zlú predtuchu. Kamarát ho presviedča, že sú to iba výmysly, výplod jeho fantázie a strachu, ale čoskoro sa ukáže, že na legende o Sprunggeistovi je predsa len niečo pravdy... 

Lákavá téma, no...

Téma strachu a príbeh zasadený do tatranskej doliny boli pre mňa veľkým lákadlom. Knihu som spočiatku hltala, aby som pochopila, čo sa všetkým tým turistom, ktorí pod plošinou zahynuli, stalo. Keď som sa Adamovi, stojacom na pokraji plošiny, ponorila do hlavy, adrenalín vo mne vrel. Stávate sa súčasťou diania, ohrozuje vás energia, proti ktorej neviete nijako bojovať. Jediný spôsob, ako sa z tejto situácie dostať živý, je neskočiť.

Autor buduje strach nenápadne. Využíva vašu vlastnú predstavivosť dokonalými opismi pocitov, do ktorých vás poľahky zamotá. Ani nebudete vedieť ako a budete to vy, kto stojí na plošine a pozerá sa do priepasti.

Veľká časť deja sa odohráva na plošine, kde je Adam sám. Bojujúci s predstavami, ilúziami, nadmorskou výškou, realitou, nadprirodzenými silami? Odpovede nájdete iba vtedy, keď s Adamom zvládnete boj o život s niečím, čo možno ani neexistuje.

Odpovede nájdete iba vtedy, keď s Adamom zvládnete boj o život s niečím, čo možno ani neexistuje.

„Odrazu hudba stíchla, pery mi zamreli. Preklal ma ľadový úľak, srdce mi vyskočilo do krku. Stojím na okraji plošiny! Podlomili sa mi kolená, keby som divoko nezamával rukami, preletel by som cez okraj. Zatackal som sa, zahrabal pravou nohou, aby som udržal rovnováhu. Polovica chodidla mi pretŕčala do vzduchu, bradu aj tvár mi ovanul závan stúpajúci z doliny.“

Kniha je pútavá svojím spracovaním a tým, ako si autor ľahko ukradne vašu pozornosť. Na druhej strane, menej trpezlivých čitateľov alebo realistov, ktorí nepripúšťajú existenciu nadprirodzených javov, prírodných síl, nemusí osloviť. Dlhé opisy síce navodia sľúbený strach, nepokoj, no môžu do značnej časti čitateľa nudiť až odradiť od dočítania. Musím uznať, že som si od knihy po masívnej marketingovej kampani sľubovala viac. Ťažko povedať, či by mi ma viac uspokojil iný druh napätia, logické rozuzlenie, viac akčnosti, menej nudných opisov alebo menej psycha. 

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Jozef Karika
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Ikar
  • Počet strán: 272
  • Dátum vydania: utorok, 16 október 2018
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 9788055164014
Čítané 418 krát

Najnovšie od Michala Guľasová

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Chodba hrôzy Reflux »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.