nedeľa, 26 august 2018 09:07

Nájdem si ťa

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Znásilnenie je skutok, ktorý definitívne a navždy poznamená človeka. Jeho otvorenosť a dôvera v ľudí dostanú smrteľný úder. Niekedy sa z toho nikdy nespamätá...

tejto knihe ste už možno počuli. Ešte skôr, ako som ju otvorila, som uvažovala o tom, či ju vôbec tvoriť mám a chcem. Čítať o vojnách, o tisíckach nevinných mŕtvych, je strašné. No príbeh jednej ženy, veľmi osobný a veľmi intímny, poznačený dlho nevypovedaným tajomstvom – pýtala som sa sama seba: nebude to príliš? Zvládnem to?

Joanna Connors mala tridsať rokov, keď ju cudzí muž znásilnil.

Joanna Connors mala tridsať rokov, keď ju cudzí muž znásilnil. Počas bieleho dňa, keď si plnila pracovné povinnosti, nikoho neprovokovala, bola vydatá, spokojná. Rozhodne si o to „nekoledovala“, ako je občas možné dozvedieť sa v hlúpych a necitlivých komentároch, keď takáto udalosť vyjde niekde na svetlo.

Ako vôbec môže urobiť jeden človek čosi také inému človeku? Záležitosť trvajúca niekoľko desiatok minút navždy zmenila ju aj celý jej život. Od toho momentu žila neustále v područí strachu, paralyzovaná, vydesená a jej strach sa ešte vystupňoval, keď sa jej neskôr narodili deti. Strach presiahol ju a prekrýval aj jej dcéru a syna.

„Znásilnenie neublíži iba jednému človeku. Raní celú rodinu. Keď ma znásilnili, vytvoril sa vír, ktorý niekoľko rokov vťahoval všetkých okolo mňa. Matku, ktorá sa cez to nikdy nepreniesla. Moje sestry. Moje deti, ktoré ešte ani neboli na svete. No úplne prvou z obetí tohto víru bol môj manžel.“

Joanne sa vypomstilo, že bola príliš slušná a dôverčivá. Rozhodne si však za to sama nemohla, neexistuje, aby toto mohol niekto povedať! Dokonca dokázala veľmi rýchlo vyhľadať pomoc a násilníka vďaka tomu už na druhý deň chytili. Na mieste činu, kde sa vrátil hľadajúc si ďalšiu obeť...

Nájdem si ťa“, boli slová, ktoré jej adresoval vychádzajúc zo súdnej siene. Dá sa prežiť život s týmito slovami vyrytými do hlavy, do srdca, do celého tela?

Hoci ho chytili, odsúdili a zavreli do väzenia na dlhé roky, svoju obeť neprestával mátať. „Nájdem si ťa“, boli posledné slová, ktoré jej adresoval vychádzajúc zo súdnej siene. Nájde si ju? Dá sa prežiť plnohodnotný život s týmito slovami vyrytými do hlavy, do srdca, do celého tela?

Keď sa jej to stalo, povedala to svojmu manželovi, v ktorom našla oporu. Keď som však čítala, ako to povedala svojej sestre a ako ju požiadala, aby to povedala ich mame, plakala som. Treba povedať úprimne, že táto kniha sa nedá čítať ľahostajne. Nedá sa. Pripravte si k nej aj vreckovku. Strašné je na tom to, že nejde o fiktívny príbeh, ale že sa tieto veci skutočne dejú. Obeťami sú často tí najslabší a najbezbrannejší, nezriedka nedokážu o prežitej traume rozprávať a nesú si jej bremeno celý život mlčky v sebe.

„Tvárila som sa, že som v pohode, tak v pohode, ako sa len dalo, zatiaľ čo vnútri som si žila na svojom tajnom ostrovčeku strachu. S pribúdajúcim časom zoznam mojich obáv rástol. Bála som sa lietať. Bála som sa šoférovať. Bála som sa viezť v aute s niekým iným. Bála som sa chodiť po mostoch. Bála som sa výťahov. Bála som sa uzavretých priestorov. Bála som sa tmy. Bála som sa davov. Bála som sa byť sama.“
Autorka zažila po traumatickej skúsenosti rôzne psychické i fyzické prejavy prežitej hrôzy, absolvovala stretnutia s terapeutmi, brala lieky, zažité vytesňovala, popierala, bojovala s tým. Nič v knihe neskrýva, hovorí úprimne a ja som musela obdivovať jej odvahu. Dokonca o tom po rokoch povedala svojim deťom, práve preto, aby ich vystríhala pred tým, čo všetko sa môže stať.

Viete si predstaviť, že by ste sa niečo také dozvedeli o svojej mame, sestre či dcére???

Viete si to predstaviť? Že by ste sa niečo také dozvedeli o svojej mame, sestre či dcére? Ako sa zachovať? Čo urobiť a na čo ani len nepomyslieť? Nájdem si ťa by si rozhodne mali prečítať všetci, ktorí pracujú s obeťami násilných trestných činov, s obeťami znásilnení a zneužívaní. Môže pomôcť pochopiť, čo daný človek prežíva, ako ťažko sa s tým dá – čo, zmieriť? Vyrovnať? Dá sa to vôbec?

„Prišla som o ilúziu, o peknú a nebezpečnú ilúziu, že na svete mi nič nehrozí. Žena, ktorá sa pred štrnástimi hodinami zobudila v tejto posteli – žena, ktorá všade päť minút meškala, ktorá si myslela, že zlé veci sa dejú iným ľuďom, ak o tom vôbec premýšľala – už neexistuje.“

Nepochopiteľné pre mňa bolo, že Joanna si kládla vskutku zvláštnu otázku. Nie „prečo ja?“, ale „prečo on“. Pátrala po životnom príbehu muža, ktorý ju znásilnil a tým navždy poznačil. Nechcela ho ospravedlniť, chcela to pochopiť. Človek vyrastajúci v násilníckej rodine, kde každý jeden jej člen mal za sebou kriminálnu minulosť (alebo prítomnosť), nemohol byť v poriadku. Kde sa však stala chyba?

Joanna Connors napísala veľmi úprimnú a bolestivú knihu. Jej čítanie nie je ľahké. To však nie je pri žiadnej „absyntovke“. Obdivujem ju, že o tom dokázala hovoriť aj písať. Možno jej slová pomôžu ďalším ženám i mužom, ktorí boli obeťami podobných skutkov a celý život prežili v tieni hrozby. Práve preto sú takéto knihy potrebné a dôležité.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Joanna Connors
  • Národnosť: americká
  • Knihu vydalo: Absynt
  • Počet strán: 240
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2017
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 9788089876617
Čítané 18 krát
Viac z tejto kategórie: « V orechovej škrupinke Scenár »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.