nedeľa, 24 jún 2018 15:57

Biely kráľ

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Mladý Džátá, hlavná postava príbehov, sa narodil v Rumunsku. V tom Rumunsku, kde vládol tvrdou rukou Ceaucescu. V dobe, keď v uliciach panoval síce poriadok, no ľudia žili v strachu, neistote a nedostatku. V roku, keď svet postihla jedna z najväčších jadrových katastrof v dejinách – výbuch v Černobyľskej elektrárni.

Súbor 18 poviedok vykresľuje život a dospievanie chlapca, ktorý sa narodil do rumunskej rodiny v 80.rokoch, mame v domácnosti a otcovi – vedcovi. Ako jedenásťročný sa stane svedkom odvlečenia svojho otca do pracovného tábora. S otcom sa nerozlúčil, pretože mu povedal, že ide ako vedecký pracovník pracovať na jeden tajný projekt a že sa onedlho vráti a všetko bude ako predtým. V skutočnosti otca označili vládne zložky za zradcu režimu a poslali do ho pracovného tábora kopať dunajský kanál.

Ako jedenásťročný sa stane svedkom odvlečenia svojho otca do pracovného tábora.

Džátá svojho otca už nikdy nevidel. Jeho matka sa mu snažila dať všetko, čo potreboval. Ako manželka zradcu však ostala na všetko sama. Susedia sa jej zo strachu z možných problémov začali strániť, zatvárali pred ňou dvere, sklopili zrak, keď ju stretli na ulici. S dospievajúcim chlapcom, minimálnym finančným príjmom, nálepkou – zradcova rodina - navyše s pohŕdavým správaním zo strany manželových rodičov, čo mala robiť?

Totalitný režim detskými očami

V príbehoch autor zachytáva detstvo a dospievanie mladého chlapca. Príbehy ukazujú cez optiku detskej hlavnej postavy, ako sa v krajine žilo. Po tom, čo odviedli Džátovho otca, chlapca vylúčili zo všetkých školských krúžkov. Nikto sa mu neposmieval, pretože sa všetci báli, že by sa to mohlo stať aj v ich rodine. Strach je prítomný každý deň, do ktorého sa chlapec zobudil. Strach zo šikany zo strany učiteľov. V tom čase bolo bežné, že vás učiteľ vyzauškoval, či dokonca zbil. A to aj pred spolužiakmi. Učiteľ bol autorita, vždy mal pravdu, neodporovalo sa mu, nesťažovalo sa na neho. Učiteľ si mohol dovoliť všetko – kričať na vás, obviniť vás, udrieť. Veľmi trpké spomienky malého chlapca na školu.

O nič jednoduchšie to nemal ani medzi kamarátmi na sídlisku. Akoby sa pravidlá režimu istým spôsobom podpísali aj na detských hrách. Ak ste chceli, aby vás iní chlapci v partii brali ako seberovného, občas ste museli udrieť slabšieho aj vy, aby ste si vydobili úctu a postavenie.

Príbehy ukazujú cez optiku detskej hlavnej postavy, ako sa v krajine žilo.

Čakanie

Vyrastať bez otca nie je nikdy jednoduché. Zvlášť v dobe, kedy sa susedia boja podať pomocnú ruku zo strachu pred trestom. Džátá stratil otca vo veku, keď ho vnímal ako svojho hrdinu, v čase, keď ho mal otec učiť, ako byť správnym mužom. Príbehmi sa tiahne téma čakania na otca, pretože chlapec stále veril, že sa vráti a opäť budú spolu ako rodina.

Len veľmi ťažko prijíma fakt, že otec sa už nevráti. Skrýva svoje obavy a strach, čo bude, ak ostane s mamou sám. Úplné vytriezvenie nastáva, keď jeho matka, zúfalá a bez peňazí, otvorí otcovu skriňu a vyberie z nej všetko, čo jej môže priniesť aspoň nejaké peniaze.

„Vtedy to už bolo takmer rok, čo nám zobrali otca, a už vyše štyroch mesiacov sme od neho nedostali žiadnu správu, neprišiel ani list, ani taká tá predtlačená pohľadnica z tábora, ktorou nám dával vedieť, že sa má dobre a že ho napĺňa hrdosťou, že sa mu každý deň darí prekračovať normu, proste nevedeli sme o ňom nič, aj mamy som sa darmo pýtal, čo je, prečo ním podľa nej otec nepíše, ani len neodpovedala, ale potom v sobotu sme zasa raz márne otvárali schránku a videl som, že sa jej tvár napla a ako sme kráčali hroe po schodoch, mama sa prudko rozkašľala, ale tak silno, až sa musela chytiť zábradlia, a ja som videl, ako sa jej trasú ramená a nakláňa sa dopredu a vedel som, že v skutočnosti nekašle, ale plače, len preto sa tvári, že kašle, lebo nechcel, aby som to zbadal, nechce, aby som sa zľakol, a vtedy som pochopil, že si isto myslí, že otec zahynul na dunajskom kanáli, že je po ňom...“

Skutočný príbeh rumunských dejín

Kniha o Bielom kráľovi je určená pre citlivého a vnímavého človeka. Nie je to romantické čítanie. Sú to spomienky chlapca na udalosti, ktoré boli pre rumunský ľud krutou realitou po dlhé roky. Príbehy sú pretkané metaforami, obrazmi, vďaka ktorým čitateľ, najmä mladšej vekovej kategórie, môže lepšie pochopiť život v tej dobe.

Príbehy sú pretkané metaforami, obrazmi.

Sám autor György Dragomán sa narodil v Rumunsku. Keď mal György 15 rokov, s rodičmi sa presťahoval do Maďarska. Jeho príbehy sú o to autentickejšie, o čo viac čerpal z vlastnej skúsenosti, vlastných spomienok. Aj vďaka jednoduchému štýlu písania, bez akýchkoľvek bočných dejových línií či zápletok. Príbehy sú rozprávania jedenásťročného chlapca, ktorý opisoval svet okolo seba tak, ako ho videl – bez širších súvislostí, bez chápania politickej situácie.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Gyorgy Dragomán
  • Národnosť: maďarská
  • Knihu vydalo: Kaligram
  • Počet strán: 232
  • Dátum vydania: sobota, 02 február 2008
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 9788081011047
Čítané 367 krát

Najnovšie od Michala Guľasová

Súvisiace položky (podľa značky)

Viac z tejto kategórie: « Spútaní časom Miniaturista »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.