nedeľa, 29 apríl 2018 09:39

Milenky

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Život nejakého človeka môže byť pre kohosi iného vytúženým snom, no ani splnenie snov vôbec nemusí byť šťastím.

Už úvodný predslov v knihe Milenky od nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Elfriede Jelinek ma zaujal, dokonca teraz, keď som si knihu po rokoch prečítala opäť, možno ešte viac ako kedysi. Je písaný tak, že ma lákalo čítať ďalej. Trebárs úryvok „ženy sa často vydajú alebo sa zničia nejako inak“ hovorí veľmi výstižne o tom, čo sa asi dočítate na ďalších stránkach.

V diele sú dominantné dve hlavné postavy, hoci slovo dominantné v tomto prípade neodzrkadľuje skutočnú realitu.

Absolútna irónia, výsmech, cynizmus.

Najskôr sa zoznámime s Brigittou, ktorá pracuje v továrni na výrobu dámskej spodnej bielizne, ale práca je pre ňu nevyhnutné zlo. Chce mať šťastie a to pre ňu predstavuje Heinz. Budúci podnikateľ, muž stojaci na spoločenskom rebríčku o niečo vyššie, pretože je vyučený a pretože je muž. Brigitta nie je ani jedno, ani druhé. Heinz má ambíciu mať raz vlastnú firmu. Brigittinou jedinou ambíciou je mať Heinza.

„heinz je pre brigittu všetkým, práca je pre brigittu iba otravným trápením. človek, ktorý niekoho miluje, je všetko. človek, ktorý niekoho miluje a k tomu ešte aj niekým je, je to najlepšie, čo brigitta môže dosiahnuť. práca nie je nič, pretože tú brigitta už má. láska je viac, pretože tú ešte len treba hľadať.“

Druhou ženou je Paula. Vlastne to ešte nie je žena, len dievča, má 15 rokov. A vskutku bohaté možnosti. Vydať sa. Alebo pracovať ako predavačka. Aj keď predavačky sa časom tiež vydajú, takže to vyzerá tak, že vydaj je v podstate jedinou možnosťou, a krátka kariéra predavačky je len životnou medzihrou. Lenže Paula má sen. Chce sa využiť za krajčírku. V dedine čosi nevídané, neslýchané. Vidíte? Paula chce dosiahnuť to, čo Brigitta už má a čomu ona práve chce uniknúť...

Dve ženy, jedna túžba.

No Paula chce byť krajčírkou len dovtedy, kým jej do života nevstúpi Erich. Od tohto momentu sledujeme osudy dvoch odlišných žien s rovnakými túžbami. Ulapiť muža a vydať sa. Obe napokon dosiahnu, čo chceli, ale len jedna bude šťastná.

„paula sa nikdy nenaučila sama si vyberať a rozhodovať. paula všetko prežíva v pasívnej forme, nie v činnej forme. paula zažije nanajvýš to, že raz môže povedať nie. nemala by to však hovoriť pričasto, inak toho nie bude raz priveľa a šťastie budúcnosti okolo človeka prejde a už viac nezazvoní.“

Milenky pri určitom uhle pohľadu predstavujú absolútnu iróniu, výsmech a cynizmus. Hlavnou myšlienkou, ktorú sa Elfriede Jelinek pokúša čitateľovi/čitateľke posunúť, je fakt, že šťastie vám nezabezpečí iný človek, o svoje šťastie sa musíte postarať vy sami. Je vo vás. Nemožno čakať, že keď sa vydám či ožením, budem šťastná či šťastný. Ak človek nedokáže nájsť naplnenie sám v sebe, vo svojom vnútri, v činnostiach, ktoré vykonáva, ako môže čakať, že to za neho urobí niekto iný?!?

Kniha nie je vhodná pre romantické duše, stavajúce lásku na piedestál. Pre rakúsku spisovateľku je žena bytosťou, ktorá dokáže viac ako len milovať a veriť v to, že bude milovaná. Jej ženy by mali byť schopné postarať sa samy o seba. Pri „hrdinkách“, ktoré zmysel svojho života upínajú mimo seba, poukazuje na to, že takto to byť nemá. Preto je občas krutá aj posmešná. Odhaľuje citovú vyprahlosť a vyprázdnenosť ľudských bytostí.

Absencia veľkých písmen vytvára zvláštnu hudbu textu.

„sadni si, erich. erich hovorí: hoci je aj vaša kuchyňa taká malá, ošarpaná a otlčená, predsa je ako zo škatuľky. dobre mamke pomáhaš, paula. dobre! paula po tejto pochvale žiari ako svätodušné teľa v plnej paráde.“

Štylistických zvláštností je v tejto knihe niekoľko. Najvýraznejšia je absencia veľkých písmen v texte. Vety síce končia bodkami, aj čiarky v texte sú, no veľké písmená absentujú. Dokonca aj vlastné mená sú písané malými písmenami. Keď som rozmýšľala nad tým, prečo asi, napadlo mi, že tým možno dáva najavo, ako veľmi zameniteľní sú tí jej hrdinovia-nehrdinovia, ako veľmi sú preto nedôležití.

Elfriede Jelinek (Nobelova cena za literatúru v roku 2004) je v poradí iba desiatou ženou, ktorá cenu získala. Jej cieľom je provokovať a upozorňovať na javy, ktorých neudržateľnosť je skrytá pod starostlivo uhladeným povrchom. Paroduje jazykové stereotypy a klišé, používa ustálené slovné zvraty, ktoré však dáva do nového kontextu, a tak prevracia ich význam. Milenky preložila z nemčiny Jana Bžochová-Wild, pričom tento preklad získal Cenu Zory Jesenskej.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Elfriede Jelinek
  • Národnosť: rakúska
  • Knihu vydalo: Aspekt
  • Počet strán: 200
  • Dátum vydania: štvrtok, 01 január 2004
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 8085549484
Čítané 375 krát
Viac z tejto kategórie: « Roviny života Spútaní časom »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.