pondelok, 21 október 2013 18:49

Kafka na pobřeží

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Haruki Murakami je pre mnohých z vás známym spisovateľom. Keď som Kafku na Pobreží čítala prvýkrát, netušila som, kto Murakami je. Jeho meno mi bolo nesympatické a hrúbka knihy tiež. Napriek tomu som si túto knižku doslova zamilovala.

Naozaj si nespomínam, kedy som naposledy čítala tak neuveriteľnú, v mnohých veciach bizarnú a tajomnú knihu. Je to jedno z tých diel, ktoré sa nedajú zhltnúť naraz (a nie je to kvôli 600 stranovému rozsahu). Keď čítate, tak si po istých pasážach musíte dávať pauzy, aby ste pochopili súvislosti, aj keď niekedy zistíte, že tam žiadne nie sú. Nájdete tu mnoho otáznikov a ak máte radi tajomno, tak vás Kafka na Pobreží určite pohltí. Sú tu odkazy na európsku históriu, kultúru, literatúru. Možno aj preto je Murakami európskym čitateľom sympatický a blízky. Hlavná postava, Kafka Tamura, má pätnásť rokov a svojím útekom z domu sa snaží nájsť sám seba a zároveň uniknúť svojmu prekliatiu – zabiješ otca, zneuctíš matku, zhanobíš sestru. Na svojej ceste stretáva sympatického knihovníka pána Ošimu a slečnu Saeki.

„A ešte niečo by si mal vedieť,“ hovorí mi pán Ošima. „Že totiž slečna Saeki má v istom zmysle nezdravú dušu. Samozrejme, že toto sa dá do istej miery povedať o každom z nás. Lenže pre slečnu Saeki to platí ešte v inom zmysle, viac individuálne. Snáď by sa dalo povedať, že jej duša funguje inak ako u ostatných ľudí.“

A to isté by sa dalo povedať aj o ďalšej osobe v tomto príbehu. Pán Nakata, veľmi podstatná postava v súvislosti s Kafkom. Aj keď sa nikdy fyzicky nestretnú, sú previazaní a navzájom sa ovplyvňujú. Tento postarší pán, ktorý sa vie rozprávať s mačkami, ale inak je doslova „nepoužiteľný“ v normálnom živote, sa tiež vydáva na cestu a tak isto ako Kafka aj pán Nakata stretáva zvláštnych ľudí. Až tak zvláštnych, že v istom bode pri čítaní dostanete nechuť a knihu zatvoríte. Lebo čítať o niekom, kto má v mrazničke useknuté hlavy rôzne veľkých mačiek, citujem: „zoradené v troch regáloch mrazničky ako pomaranče vo výklade zeleniny,“ nie je úplne podľa mojej chuti. A to mám pomaranče rada.

Vravím, pripravte sa na všetko, lebo pri čítaní sa rozhodne neprestanete čudovať a ani sa nebudete nudiť. Tak otvorene ako autor píše o mŕtvych mačkách, tak otvorene hovorí aj o sexe, o probléme identity, o obmedzenosti bez fantázie. Kafka na Pobreží od Murakamiho určite nie je určená na ľahké letné čítanie na pláži. To si radšej zoberte časopisy, ktoré vás síce obohatia menej, ale podľa mňa radšej Kafku nečítať, ako ho čítať v nesprávnej dobe. Ale keď si ho otvoríte v tej správnej dobe, keď budete mať čas, otvorenú myseľ a šálku čaju v ruke, vtedy si ho vychutnáte naplno a budete sa k nemu radi vracať

„Všetci ustavične strácame niečo dôležité... Dôležité šance a možnosti, city, ktoré sa nedajú ničím nahradiť. To už je jeden zo zmyslov ľudskej existencie. Ale niekde vo svojich hlavách, aspoň ja si myslím, že v hlavách, máme každý takú malú izbu, kam ukladáme spomienky na všetky tie stratené veci. Takú nejakú miestnosť s regálmi ako máme tu v knižnici. A stále vyplňujeme katalogizačné lístky, aby sme sa vo svojej vlastnej mysli ešte vôbec vyznali. Musíme v tej miestnosti zametať, vetrať, vymieňať kvetinám vodu. Inými slovami: žiješ na veky vo svojej osobnej knižnici.“

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Haruki Murakami
  • Národnosť: japonská
  • Knihu vydalo: Odeon
  • Počet strán: 560
  • Dátum vydania: nedeľa, 01 január 2006
  • Žáner: dráma
Čítané 1792 krát
Viac z tejto kategórie: « Mexická vlna Záhada Vivaldi »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.