nedeľa, 26 február 2017 18:04

Orestea

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Na začiatku bola poviedka Rudolfa Slobodu. Na konci je literárny scenár Alberta Marenčina s podtitulom Filmová dráma o láske a smrti. Orestey sú dve, no téma zostáva rovnaká.

Ak ste nikdy nepočuli meno Orestea, tak sa netreba čudovať. Nielen preto, že je to nezvyčajné ženské meno, ale najmä film s týmto názvom nebol nikdy natočený. Scenár k nemu ostal v trezore a jeho autor dostal zákaz publikovať. Dnes je však kniha vydaná. Asi nevzbudí rovnaké vášne ako v roku 1967 (úprimne povedané, nepátrala som po tom, prečo bola vtedy zakázaná), no je to dielo, ktoré nás doslova prenesie v čase a priestore. Ak ste na to pripravení, tak sa balada o láske a smrti môže začať.

„Na záhumní stavajú tesári družstevnú sušiareň na seno a kukuricu. Drevená konštrukcia je už hotová, teraz ju obíjajú latkami. Starý Vilo chodí pomaly pozdĺž a pozoruje tesárov. Je ich tu niekoľko, ale jeho zaujímajú iba tí mladší. Jeden z nich prešiel práve pomimo - zabočí za uhol, kde mladý Vilo pritĺka latky.“

Je to príbeh lásky muža k žene, ktorá ho podvádza.

Orestey sú dve, tá prvá existuje v poviedke Rudolfa Slobodu, ktorou sa kniha začína. Prvýkrát vyšla v časopise Kultúrny život č. 16 v roku 1967. Je to príbeh lásky muža k žene, ktorá ho podvádza. Následkom toho sa im v manželstve narodí nemanželský syn. To by však nebola tragédia, tá nastáva vo chvíli, keď sa Vilo rozhodne pomstiť „sokovi“ a jednoducho sa ho zbaviť. Dostáva sa do väzenia, stráca kontakt so synom a až po jeho prepustení si k nemu opäť nachádza cestu (i keď nie sú pokrvní príbuzní). Príbeh sa zamotáva, Vila dobieha minulosť, až to vyzerá, že zničí šťastie jeho syna. Ale (prekvapivo) na konci nás čaká happy end.

„Storočný dedko sedí nepohnuto na svojom šamrlíku presne tak, ako si sadol, keď šla rodina do bufetu na oldomáš. Pozerá na novostavbu, ale vidí len ako cez hmlu: potom sa z tej hmly vynoria dve siluety – Vilo a Orestea – a zájdu do dvora...“

Tá druhá Orestea je literárny scenár, ktorý vznikol so súhlasom Rudolfa Slobodu, je však značne odlišný od predlohy. Začína sa krvavou vraždou manželky. Vilo nezvládol neveru a rozhodol sa pomstiť. Odchádza do väzenia a nemanželského syna vychováva blízka rodina. Po rokoch, keď ho prepustia, si Vilo a jeho syn (tiež) Vilo k sebe nachádzajú cestu. Rozhodnú sa odísť z dediny, kde ich každý pozná, inam. Nájdu si prácu a mladý Vilo spoznáva Oresteu. Chce si ju vziať a založiť rodinu. Na svadbu však prichádza bývalý spoluväzeň staršieho Vila, ktorý ho spoznáva. Orestea nezvláda prijať fakt, že starší Vilo je vrahom a napriek svojmu tehotenstvu a manželstvu odmieta svokra aj svojho manžela.

Vilo nezvládol neveru a rozhodol sa pomstiť.

Obaja Vilovia sa navrátia do rodnej dediny. Starší Vilo chradne a umiera. Mladší Vilo sa o neho obetavo stará. Dokáže mu Orestea odpustiť? Čo by ju presvedčilo?

„Je to takto lepšie Vilko...Oni by ti to neboli nikdy zabudli... Vždy by ti boli vyhadzovali na oči, že máš otca vraha...Ešte šťastie, že ste nemali cirkevný sobáš...Takto sa jednoducho rozvediete.“

Priznám sa, čítať scenár bol pre mňa zaujímavý zážitok. Najmä, keď to bol scenár plný ľudových scén z oravských dedín. Ide z toho nádych budovateľského romantizmu odohrávajúceho sa v chalúpkach alebo v novostavbách a rôznych izbách. Keď sa mladý Vilo zahľadí do Orestey, je to veľká láska, ktorá má v danom časopriestore za následok presný sled udalostí: zásnuby, svadba, dieťa. Lenže to by nemohlo existovať ťaživé rodinné tajomstvo jeho nebiologického otca.

Dokáže mu Orestea odpustiť?

Napriek všetkému stojí syn pri otcovi, čo ma ako čitateľku trochu miatlo, najmä keď mal tehotnú manželku, ktorá bola jednoducho šokovaná z toho, akým spôsobom jej údajný svokor pomstil svoju dotknutú mužskú česť. No na druhej strane sledujeme syna, ktorý mu odpustil a vedel, že niet nič horšieho ako žiť celý život s pocitom, že ste pripravili o život osobu, ktorú ste najviac milovali.

I keď je text napísaný v jednotlivých obrazoch, číta sa rýchlo. Jazyk je primeraný dobe, chvíľkami (a to aj napriek ťaživej téme) pôsobí úsmevne, no dôsledne zachytáva obraz dedinského života. Jediné, čo trochu uniká, je psychologická rovina diela. Osoby len konajú, nevieme prečo, ani aké sú ich vnútorné pohnútky. Sledujeme ich skutky od začiatku do konca. Vnútorný svet postáv si čitateľ musí sám predstaviť a domyslieť (a to nielen v scenári, ale aj v pôvodnej poviedke).

Názor na dielo by si mal asi radšej každý utvoriť sám. Starší čitateľ bude text vnímať diametrálne odlišne od mladšieho, ktorý si nevie predstaviť „potrebné kulisy“. Ja som text vnímala ako drámu človeka, ktorá sa preniesla do životov mnohých ďalších osôb a pred ktorou celý život utekal, ale napriek tomu ho dobehla.

Ďaľšie informácie

  • Meno autora: Rudolf Sloboda a Albert Marenčin
  • Národnosť: slovenská
  • Knihu vydalo: Marenčin PT
  • Počet strán: 140
  • Dátum vydania: piatok, 01 január 2016
  • Žáner: dráma
  • ISBN: 9788081146626
Čítané 736 krát
Viac z tejto kategórie: « Labyrint túžby Slávik »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.