nedeľa, 26 február 2017 16:59

Deň je krátky

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Život vie byť nevyspytateľný. Jeden deň ste úspešnou lekárkou, na druhý deň sa ocitáte na druhej strane – v čakárni. Stáva sa z vás pacientka s vážnou diagnózou. Ako to človeka zmení?

Útla knižka na ťažkú tému. Asi taký bol môj prvý dojem po jej dočítaní. O chorobách sa nečíta ľahko, aj keď zdanlivo končia šťastným koncom. Chvíľku mi trvalo, kým som pochopila, že toto je príbeh o vnútri človeka. O tom, aké relatívne sa stáva plynutie času, keď vás niečo trápi. A to poriadne. Napríklad taká nevyliečiteľná choroba požierajúca človeka. Ak sa nedáte odradiť, tak zistíte, že veľmi rýchlo budete spriaznenou dušou hlavnej hrdinky.

O tom, aké relatívne sa stáva plynutie času, keď vás niečo trápi

Jana je lekárka. Každý deň nielen lieči, ale aj rieši, úraduje a napriek vnútorným rozporom sa snaží vyzerať ako vyrovnaná bytosť pripravená vždy pomáhať ostatným. Jej najbližšími osobami sú syn a matka. Andrej však žije v Nemecku, kde sa vypracoval na úspešného lekára a mama, napriek svojmu veku, sama hospodári v domčeku pod Tatrami. Jana okrem toho chodieva na pravidelné návštevy dôchodcov v penzióne, ktorí sú vďační za jej rady a prehliadku. Denná rutina v práci a pravidelné obedy v rodičovskom domove vyzerajú ako nemenný systém určujúci pulz jej života.

Až kým sa Jana neocitá v nemocnici. A nestáva sa pacientkou. Jej život sa dramaticky mení a ona musí prehodnotiť všetko. Vrátane svojho bývalého vzťahu, sympatiám k lekárovi, ktorý ju ošetruje a vzťah samej k sebe. Dá sa nájsť kúsok šťastia v úplnom nešťastí? Nebude to napokon všetko úplne inak?

„Také dlhé dni bývajú iba v nemocnici. Za oknom zatiahnutá obloha, bezlisté kostry stromov. V decembrovom prítmí sa v rytme dychu pohojdáva slabá žiarovka. Je ešte deň, alebo už noc? Vnímaš vlastný dych, ešte žiješ, hoci zrak už lákajú akési biele tunely, za ktorými čaká vyslobodenie.“

Námet knihy nie je zdanlivo až tak uchvacujúci. Takýto príbeh môže mať hocikto v našom okolí, len o tom nemusíme ani tušiť. Aj Jana sa so svojimi pocitmi skrýva a nechce nikoho zaťažovať. Lenže tieň choroby je príliš viditeľný na to, aby sa dal prehliadnuť. Keď sa k tomu pridá ešte aj choroba jej mamy, tak sa jej svet zrazu rozpadne ako domček z kariet.

Máte pocit, že nečítate fikciu

„Každý, aj najťažší pacient, ak sa prinúti ráno vstať z postele, ak sa umyje a učeše, ak pravidelne cvičí a drží sa na nohách, má oveľa väčšiu šancu prekonať aj najzákernejšiu chorobu ako ten, čo nezdvihne zadok, čo sa dopredu vzdáva. Vzdorovať chorobe je tvrdá drina.“

Napriek istej melanchólii a smútku, ktorá hovorí o osamelosti ženy v strednom veku, keď ešte nie je „stará“, ale už ani „mladá“, v dramatickej situácii naberá psychologický rozmer. Cieľom autorky možno nebolo analyzovanie týchto stavov, ale fakt, že sa na ne treba pripraviť. Viera Švenková je totiž skúsenou autorkou, prozaičkou, ktorá sa zameriava nielen na medziľudské vzťahy, ale aj na osudy súčasných žien. Máte pocit, že nečítate fikciu, žiadnu preumelkovanú novelu, ktorá by sa nutne musela skončiť dobre. Skôr súcitíte s hlavnou hrdinkou a váhate, či ju náhodou nestretávate každý deň v autobuse.

„Asi majú pravdu, v preľudnenom svete plnom starcov vždy niekto žiarlivo striehne na váš majetok, na vašu izbu v penzióne, na vaše miesto pod slnkom...Treba sa obrniť, vzdorovať, treba...Ach čo. Treba hľadieť pod nohy, opatrne našľapovať v slabom svetle pouličných lámp.“

Takýto príbeh môže prežívať  hocikto v našom okolí

Celý príbeh je zasadený do malebnej oblasti Tatier. Tieto štíty a kopce sa stávajú vhodnou kulisou pre riešenie problémov, ale zároveň aj miestom, kde sa na ne dá zabudnúť. Mala som pocit, že kombinácia hôr a miestami transcendentálnych myšlienok sa doslova dopĺňajú. Či už sú to rozhovory v horskom hoteli, alebo výlety na dedinu do maminej záhrady. Možno to nebol cieľ, ale dodáva to osudu hrdinky poetiku.

Dielo je rozsahom kratšie, napísané príjemným štýlom, ktorý sa dobre číta. Ak by som mala povedať, komu by som ju odporučila, tak mi jednoznačne napadá len staršia generácia žien, ktorá by sa v príbehu mohla nájsť. Nechcem však knihu takto ostro zaškatuľkovať, preto je možné, že osloví širšie spektrum čitateľov, ktorým sa môže páčiť práve uveriteľnosť príbehu a jeho spracovanie.

Ďaľšie informácie

Čítané 480 krát
Viac z tejto kategórie: « Lavína Homo asapiens »

Napíšte komentár


A teraz musíme zistiť, či nie ste robot, spam, scam atď. Na pokračovanie doplňte puzzle. Váš citaj.to team.